Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

Jeho meno je Joseph, ale roky ho každý volá Panenka

Futbalista Antonín Panenka si v roku 1976 na majstrovstvách Európy v Belehrade postavil loptu na penaltový kop, rozbehol sa a ľahučko ju podkopol rovno doprostred brány. Hviezdny brankár západného Nemecka Sepp Maier nemohol niečo takéto predvídať a vrhol sa do strany. Československo po zázračnej Panenkovej strele vyhralo a Antonín sa nezmazateľne zapísal medzi legendy futbalu. „Panenka“ sa ujala vo futbalovom žargóne v Anglicku, Latinskej Amerike aj v Nemecku. Aj v románe Rónána Hessiona sa mladý futbalistka Joseph z klubu Seneca podujal kopnúť „panenku“, avšak táto riskantná finta mu nevyšla a okrem nevraživosti, hanby a odsúdenia skalných fanúšikov si zo svojho posledného zápasu odniesol prezývku Panenka.

V zovretí železnej masky

Joseph alias Panenka vyzul kopačky a už nikdy sa nepostavil na trávnik. Spoznávame ho ako päťdesiatročného muža, ktorý zo svojho penaltového neúspechu obviňuje len a len sám seba. Je presvedčený, že iba on je zodpovedný za úpadok futbalového klubu, viní sa za krach svojho manželstva a ľutuje dlhoročné zanedbávanie jedinej dcéry.

Hession otvára román epizódou mužovho silného záchvatu migrény, ktorá ho už dlhšie trápi. Bolesti sú také silné, že ich prirovnáva k železnej maske. „Železná maska bola dokonale nepochopiteľná a nedalo sa s ňou vyjednávať.“ Záchvaty prichádzajú čoraz častejšie a čoraz silnejšie, v agónii sa zvíja na podlahe, no pred celým svetom svoju chorobu tají. Hneď v úvode sa dozvedáme hrozivú diagnózu, ktorá postaví hrdinu pred množstvo dilem a donúti ho rekapitulovať svoj život.

Verdikt lekárov pôsobí ako katalyzátor, aby sa v živote pohol ďalej. Len či už nie je neskoro? Iba nedávno mu odpustila dcéra, teraz už dospelá žena, ktorá sa po odlúčení od manžela stará o malého syna Arthura. Nasťahovali sa k Panenkovi a vniesli mu do života čerstvý vietor a radosť. Marie-Thérèse bola nedávno povýšená a črtá sa jej možnosť radikálne zmeniť svoj život. Stojí pred ťažkým rozhodnutím – zostať alebo sa s otcom rozlúčiť?

Ďalšou ženskou postavou v románe je Esther, kaderníčka, s ktorou sa hlavný hrdina náhodne zoznámi a sympatie sú obojstranné. Esther netuší, kto je Panenka, nevie nič o jeho osobnej tragédii a vzniku prezývky, pozná iba sympatického a tak trochu smutného Josepha. Ich priateľstvo sa prehlbuje, sú si navzájom oporou v trápeniach a snažia sa vyrovnať s problematickou minulosťou.

Panoptikum postáv, ktoré si obľúbite

Dôležitým miestom v románe je miestny bar. Majiteľ Vincent je stále zamilovaný do manželky Marie-Thérèse, hoci žijú v odlúčení. Nevie a nechce sa zmieriť s rozchodom. V podniku sa stretávajú rôzni štamgasti, každý každého pozná, vymieňajú si názory na všetko možné, politikárčia a, samozrejme, žijú futbalom. Tu nachádza Panenka pokoj od vlastných problémov, načúva trápeniam iných. Okruh jeho priateľov tvoria Anthony, Bakbak a Teddy. Prvý spomenutý sa trápi v žalostnom manželstve. Každý večer sa vracia domov k žene, ktorá leží v posteli, mlčí alebo plače, nijakým spôsobom nereaguje. Anthonyho to ubíja, no priatelia nevedia pomôcť a on sám je rovnako bezradný.

Hession je vynikajúcim rozprávačom obyčajných každodenných príbehov. Disponuje schopnosťou sústrediť sa na detaily, ktoré možno ľahko prehliadnuť. Skvelo buduje charaktery postáv, čo z nich robí reálnych ľudí.

Zvlášť pôsobivo vykreslil vzťah medzi Panenkom a Esther. Postavil ho na potrebe obyčajnej ľudskej spoločnosti a spolupatričnosti. „Nemohli by sme si za svoj život dovoliť aspoň jeden nepomenovaný, nedefinovaný blízky vzťah? Nezávislé usporiadanie, divokú kartu. Čo na to hovoríš, Joseph? Čo keby si sa len snažil robiť ma šťastnou a ja sa budem snažiť robiť to isté pre teba?“

Áno, čaro Hessionovho románu spočíva v hrdinoch a hrdinkách, ktoré v ňom ožívajú. Každý z nich má vlastný príbeh, ich rozhodnutia, činy, smútky a radosti sa usadia v našej mysli a autor nám necháva priestor, aby sme si ich príbehy dopovedali.

Neuvážený prešľap môže spôsobiť hurikán v živote človeka

Ak sa obávate záplavy futbalových historiek, nemusíte. Futbalu je tam akurát, nič navyše. Prostredníctvom flashbackov sa dozvedáme, ako sa začala Panenkova kariéra, ako sa zamiloval do manželky, ako ju aj dcérku neskôr opustil. Takisto sme informovaní o vzostupe a páde futbalového klubu Seneca.

Futbalové pasáže v žiadnom prípade neprebíjajú nosnú tému románu. Rónán Hession napísal dojímavý príbeh o tom, ako môže jeden prešľap spôsobiť verejné poníženie, zničiť život človeku i jeho rodine, a dôsledky jediného okamihu spustia dominový efekt pretrvávajúci desaťročia.

Znova a znova rozpitváva škody, ktoré dokážu ľudia narobiť, ak nie sú úprimní voči sebe a iným. V zložitom vzťahu medzi otcom a dcérou sa možno nájde nejeden čitateľ. Prelomiť mlčanie je náročná úloha, čím skôr sa do nej zainteresovaní pustia, tým dlhšie obdobie radosti a porozumenia ich bude čakať. Román je tiež o oslobodení sa spod sebaobviňovania a o možnej spáse prostredníctvom lásky v rôznych podobách. Autor skúma rodinu, stratu, smútok a nevypovedané tajomstvá, ktoré môžu veľmi bolieť.

Rónán Hession: Panenka

Preklad: Ema Mojžišová Číčelová

Artforum, 2022

Zobraziť diskusiu (0)

Panenka

Panenka

Hession Rónán

Panenka je druhým dielom súčasného írskeho spisovateľa a hudobníka Rónana Hessiona. Jeho prvotina, Leonard a hladný Paul (Leonard and hungry Paul), vyšla v roku 2019 v nezávislom britskom vydavateľstve Blue Moose Books a odvtedy zbiera ceny a nadšené ohlasy kritikov aj čitateľov.

Kúpiť za 11,82 €

Podobný obsah

Retrotópia

Recenzie

Retrotópia

Akú minulosť sme po sebe nechali pre mladé generácie a aká budúcnosť ich čaká, ak sloboda je v súčasnosti základným predpokladom všetkého? Takto by sa azda dal zhrnúť myšlienkový obsah knihy Retrotópia od Zygmunta Baumana do jednej vety. Zároveň je to posledný knižný odkaz mysliteľa, ktorý žil značnú časť života v dvadsiatom aj dvadsiatom prvom storočí. Porovnáva riziká oboch storočí.

Ako milovať svoju dcéru

Recenzie

Ako milovať svoju dcéru

Od narodenia som dcérou svojej matky a časom som sa stala matkou dcéry. Viem, aké je to byť tou, ktorú mama neustále sleduje, a zároveň tou, ktorá nepretržite striehne na kroky svojho dieťaťa. Poznám túžbu byť vlastnená a vlastniť, byť napadnutá pocitom akejsi dlžoby a znepokojivého stavu, že ten pohľad už viac neznesiem. A pritom sa často dívam rovnako. Očakávam, predpokladám a chránim. Nevedome, ale predsa tlačím svoju dcéru do kútov, kde si myslím, že je to pre ňu dobré. Kolíšem si dcéru spôsobom, ktorý považujem za najvhodnejší. Do istej miery je to vítané, priam potrebné. Dokedy to však je?

Na smrť nemusíme byť sami

Recenzie

Na smrť nemusíme byť sami

Patrí medzi čestné povinnosti povzdychnúť si, ako sa všetci vospolok (a zahltení trápnosťami) vyhýbame téme odchádzania zo života. No nakoniec je minimum tých, ktorí sa do tohto terénu s odvahou, empatiou i pokorou vyberú.