Je nepochybné, že aj na Slovensku sa v minulosti páchali vraždy a k odhaleniu vinníkov nemuselo v niektorých prípadoch vôbec dôjsť. Aspoň v literatúre je však možné vytvoriť postavu, ktorá dokáže ťažký zločin vyšetriť, objasniť a páchateľa potrestať. A história ponúka veľa období, ktoré sú čitateľsky atraktívne. V prípade románu Jelenia hlava umiestnil Filip Horník dej do vinárskej obce Trpká Hruška, v ktorej blízkosti sa nachádza kopec nesúci názov z názvu knihy. Autor skombinoval dve reálne pomenovania vrchov v Karpatoch: Jelení vrch a Konská hlava. Umiestnenie deja do Karpát je príjemné osvieženie, pretože umožňuje použiť reálie súvisiace s pestovaním viniča a tradíciou vinárstva v tejto oblasti.

Do obce mimo centra pozornosti veľkého sveta prichádza mních, ktorého úlohou je spisovať mapy a vytvárať záznamy o krajine. Pisár sa ocitne v málopočetnej komunite, v ktorej majú ľudia pomerne jasne vymedzené roly, aj keď sa niektorí s nimi nestotožňujú a žijú preto na okraji. To však patrí k životu v malých spoločenstvách. Problém sa objaví s faktom, že každý rok sa v obci nájde telo mladej ženy a všetko nasvedčuje tomu, že ide o rituálnu vraždu. Mysteriózna okolnosť je aj tajuplný nápis nájdený na kostole. Pisár je požiadaný o pomoc pri objasnení týchto zvláštnych zločinov. Každý, s kým príde do kontaktu, ostáva zaskočený rozumovými schopnosťami mnícha. A to až do takej miery, že on sám sa stáva nežiaducou osobou.

Hoci je Jelenia hlava historickou detektívkou, takmer vôbec sa v nej nevyskytujú akčné scény, čitateľstvo je nasmerované skôr do vnútorného sveta postáv. Vonkajšie konflikty nemusia byť také závažné ako tie vnútorné, zápasy vo svedomí a odhaľovanie pravdy dokážu človeka zmeniť oveľa viac ako spor s okolím. Pisár má bohatý myšlienkový život a súčasťou viacerých kapitol sú jeho úvahy o vlastnej práci, pridelenom poslaní, o zmysle života. Dej plynie pozvoľna a atmosféra zimy umocňuje melancholickú náladu. Témou je tiež určitá surovosť každodennej tvrdej práce, ktorá môže byť aj zbytočná, ak nad úsilím človeka vyhrajú sily prírody. Napriek tomu však ide o detektívku a v pravý čas sa tento fakt prejaví.

Zásadnou súčasťou knihy sú ilustrácie nakreslené samotným Filipom Horníkom, ilustrátorom a grafickým dizajnérom. Bohatstvo ilustrácií prekvapuje, pretože nimi sa začína každá kapitola. Zdá sa, že naznačujú niečo z deja, ale skutočný význam získavajú s odstupom – dá sa len odporučiť, aby sa po prečítaní kapitoly čitateľ vrátil a ilustráciu si znovu pozorne prezrel. Vidí ju potom akoby nanovo, objaví sa v nej súvislosť s prečítaným textom. Autor takto dômyselne skombinoval obraz a text a z grafickej úpravy knihy vytvoril veľmi pekný artefakt. Štýl písania bude určite skôr vyhovovať tým, ktorí uprednostňujú introspekciu pred akciou, vnútorné prežívanie človeka pred divokosťou veľkého sveta.

Filip Horník: Jelenia hlava
Artis Omnis, 2024
180 strán

Zobraziť diskusiu (0)