... a obaja dlho stoja na mieste a nič nehovoria a prší a je chladno a je tma a na ulici už nikoho niet, hoci dnes bolo v uliciach veľa ľudí, všelijakých ľudí, mladých, starých, ale teraz sa už všetci radšej zdržiavajú doma, vo svetle a teple, pretože teraz dážď padá a padá z oblohy a vytvára mláky na ceste pred nimi a Alida položí tašky s jedlom na zem a čupne si a brada jej padne na prsia a viečka dopadnú na oči, a tak tam Alida sedí a spí a Asle je tiež unavený, strašne unavený, je to už tak dávno, čo ležali v posteli a nedalo sa im zaspať tam v dome matky Herdis na Úbočí, a tak vstali a išli do člna a začali sa plaviť smerom na juh do Bjørgvinu, bola to dlhá plavba, sem do Bjørgvinu, ale išlo to dobre, takmer celú noc mali priaznivý vietor, až predpoludním vietor utíchol a oni zastali na mieste a nechali sa unášať vlnami a Asle je taký unavený, že by zaspal aj postojačky, ale to nejde, nie, nemôže teraz spať, beztak však zavrie oči a vidí, že fjord je dnes tichý a oslepivo modrý, a aj šíre more v diaľke je oslepivo modré, a tam dole je čln a hojdá sa v zátoke, a kopce vôkol Lodenice sú zelené, a on sedí na lavici a v rukách má husle a položí si husle na plece a hrá a tam, tam v diaľke na Úbočí, tam vidí Alidu, ako beží, a je to, ako keby sa jeho hudba a jej pohyby miešali s týmto svetlým a zeleným dňom, a šťastie, také hlboké, spôsobuje, že jeho hra akoby bola jedno so všetkým, čo rastie a dýcha, a on cíti, že jeho láska k Alide preteká a preteká sama sebou a preteká do jeho hudby a do všetkého, čo rastie a dýcha, a Alida podíde k nemu a sadne si na lavicu vedľa neho a on len ďalej hrá a Alida mu položí ruku na stehno a on hrá a hrá a hudba je vysoká ako nebo a priestranná ako nebo, pretože včera sa zoznámili, Alida a Asle, a dohodli sa, že Alida dnes príde dole za ním, ale ešte sa poriadne ani nestihli porozprávať, včera sa prvýkrát spolu rozprávali, videli jeden druhého a cítili, ako ich to k sebe ťahá, tak to bolo, odkedy vyrástli a prišli do veku, keď si chlapci začínajú všímať dievčatá a dievčatá chlapcov, už prvýkrát, keď videli jeden druhého, videli jeden druhého hlboko, to vedeli obaja, bez toho, aby padlo čo i len slovo, a včera večer sa prvýkrát spolu rozprávali, včera sa zoznámili, pretože včera sa Asle pridal k otcovi Sigvaldovi, keď hral na svadbe sedliaka z Hory, kde otec Sigvald kedysi tiež hral, teda v ten večer a v tú noc, keď stretol matku Silju, vtedy to bol sedliak z Hory, čo sa ženil, a včera večer sa vydávala jeho dcéra, a keď sa Asle dozvedel, že otec Sigvald bude hrať na tej svadbe, spýtal sa, či by mohol ísť s ním

No dobre, povedal otec Sigvald

Nemôžem asi robiť nič iné než privoliť, povedal

Asi sa tomu nevyhneš ani ty a staneš sa muzikantom, povedal otec Sigvald

a povedal, že ak to je tak, že je a chce byť muzikantom, tak to tak bude, medzičasom sa naučil tak dobre hrať, že pokiaľ išlo o samotnú hru, mohol sa rátať za hotového muzikanta, a ak niekto raz je muzikantom, tak ním aj zostane, s tým sa veľa narobiť nedá, aj on, jeho syn, teda bude muzikantom, a vlastne na tom nie je nič čudné, pretože aj jeho otec, starý Asle, a jeho starý otec, starý Sigvald, tí tiež boli muzikanti, asi to bol osud ich rodu, byť muzikantom, aj keď byť muzikantom sa skôr dalo považovať za prekliatie osudu, asi najmä to, povedal otec Sigvald, ale ak raz človek bol muzikantom, tak to tak bolo, nič sa s tým nenarobí, asi nie, teda podľa neho, povedal otec Sigvald, a keď sa ho pýtali, s čím to súvisí, odpovedal, že to asi súvisí so smútkom, smútkom nad niečím alebo iba jednoducho smútkom ako takým, v hudbe sa smútok javil ľahší, mohol akoby vzlietnuť a premeniť sa na šťastie, radosť, a preto to bolo treba zahrať, preto to musel on zahrať, a niečo z tohto smútku v sebe mali aj ostatní, a preto toľkí radi počúvali, keď hral, tak to asi bolo, pretože hudba dodala bytiu vzlet a výšku, či už to bolo na kare alebo na svadbe...

Zobraziť diskusiu (0)