Pod morom spomienok

V početných kapitolách príbehu sa ponára do mora spomienok polosiroty. Vracia sa k detstvu s macochou, kapele Beatles a k úvahám o skutočnej povahe Boha. Pre sedemročného chlapca sú texty známej skupiny každodennou útechou a Starý zákon prísľubom odpovedí. Spoločne tieto návraty, z môjho pohľadu, vytvárajú portál k tomu najzásadnejšiemu v Žltej ponorke, k vyrovnávaniu sa so stratou mamy a nachádzaniu cesty k otcovi v akomsi hľadaní svetla a kľúčov od dverí medzi životom a smrťou.

Ach, Stefánsson ♥

Žltú ponorku som čítal po troškách, v priebehu niekoľkých týždňov, a urobil som dobre. Nadchýna ma schopnosť autora zachytiť a pravdivo priblížiť krásu všednosti. Ani v tejto jeho poslednej knihe nechýbajú imaginatívnosť, magickosť a hlboké myšlienky plné emócií. Zlúčenie týchto znakov robí námet knihy veľmi sugestívnym a premysleným. Ďalšie rámcovanie sa mi javí nadbytočné. Napokon myslím, že o Stefánssonových knihách netreba akosi priveľa hovoriť, Stefánsson by sa mal proste čítať. :)

Na záver snáď už len zmienim pocit, asociáciu, ktorá ma počas čítania sprevádzala: V závane jemnej melanchólie Stefánssonových viet sa rozlieva pokoj a jeho opakovane vynárajúca a ponárajúca sa ponorka presvetľuje modrosivý splín ako van Goghove Slnečnice.

Jón Kalman Stefánsson: Žltá ponorka

Preklad: Zuzana Stankovitsová

Artforum, 2024

Zobraziť diskusiu (0)