Kam sa pobrať, keď zo sveta niet úniku?
Príbeh o Áste je najnovším, v poradí dvanástym románom islandského autora Jóna Kalmana Stefánssona (1963). Román bol okrem iného nominovaný na Islandskú literárnu cenu a na francúzsku literárnu cenu Prix Médici. V slovenskom preklade od Zuzany Stankovitsovej vyjde 11. marca vo vydavateľstve Artforum.
Ásta, ktorej meno – ak si odmyslíme posledné písmeno – po islandsky znamená láska, sa narodí koncom päťdesiatych rokov mladému zaľúbenému páru, Sigvaldimu a Helge. Idyla rodinného života však netrvá dlho. Na Helgu doľahne monotónnosť a útrapy všedného dňa a rodinu opustí. Kým sa Sigvaldi snaží opäť si usporiadať život, vyrastá Ásta u pestúnky.
Príbeh o Áste nie je len životným príbehom jednej ženy, ale aj rozprávaním o rodine, o osudoch, ktoré sa navzájom preplietajú a ovplyvňujú, o láske v jej mnohých podobách, ľudských túžbach, strate a ľútosti, vyrozprávaný s citlivosťou a pochopením.
V slovenčine už vyšli autorove romány Letné svetlo a potom príde noc, Ryby nemajú nohy a Veľké asi ako vesmír. Vydáva Artforum.
Ohlasy po uvedení knihy:
„Je ľahké stratiť sa v Ástinom svete, ktorý je skutočný, náročný, plný šťastia a krehký. [...] Jón Kalman je známy tým, že vo svojich knihách kladie veľké otázky o živote a jeho zmysle, a Príbeh o Áste nie je žiadnou výnimkou. V knihe nastáva stret dvoch rôznych pohľadov; na jednej strane, že život jednotlivca sa občas zdá byť malý a bezvýznamný, no na druhej strane, keď sa dotkne iných životov, iných ľudí, rozrastie sa do takej šírky, že takmer nemá konca. V konečnom dôsledku tu máme úžasnú knihu, ktorá čitateľa opantá až do poslednej strany, text je krásny a bez námahy plynie, štýl rozprávania je zábavný a dej zaujímavý.“
- Andri M. Kristjánsson, RÚV
„Stefánsson opäť raz ukázal svoj výnimočný talent, ktorý odlišuje umelca od húfu pisárikov, a to talent odhaliť čaro v úplne každodennom živote.“
- Fartein Horgar, Adresseavisen
„Niektorým knihám človek venuje pozornosť vo viac než jednom zmysle. Počas čítania mu putujú po boku aj v jeho vnútri, a len čo sa skončia, začnú mu chýbať.“
- Mai Skydt Villadsen, Litteratursiden