Kto do teba kameňom…

Nahou podstatou Zeme je kameň. Dobre sa zahaľuje, ale keď človek vyjde kúsok do hôr, hneď vidí, koľká bije. Renomovaný geológ Juraj Činčura v knihe Kamenné Slovensko píše príbeh krajiny pohľadom svojich dlhoročných skúseností. Rekapituluje, čo všetko sa o našej dávnej minulosti naučil, o čom bádal, kde všade má kameň významnú symboliku, tiež kto všetko skúmal našu geológiu. Poznatky sú vedené s obsahovou štedrosťou a vysokou mierou podrobností, takže nejaká podporná encyklopédia (či dobre, Google) príde vhod. Tomuto textu nechýbajú košaté asociatívne vetvičky, takže pozornosť treba mať určite zvýšenú. Pri čítaní sa pred vás nahrnie pomyselne veľká halda zmiešanej kamennej sute a treba sa v nej vedieť orientovať. Roztržitejší čitateľ či čitateľka budú stále odbiehať čosi dohľadávať.

A keď si myslíte, že o šutroch viete akurát toľko, koľko treba, vyskúšajte stranu 22 a zadívajte sa na obrázok z filmu Jesus Christ Superstar (hej, tak zoširoka pôjdeme). Každý kamienčok na náprsníku veľkňaza Izraelitov má svoje starozákonné opodstatnenie a viaže sa naň jeden z najznámejších príbehov biblie. Podľa všetkého ide o poradie synov Jákoba/Izraela. Bolo ich dvanásť, presne ako kameňov, a každý z nich mal svoje vlastnosti. Podobne ako tie kamene. Juraj Činčura radostne poukazuje na to, že za všetkým dôležitým pre našu civilizáciu stojí nejaký ten kameň a komu sa to nezdá, nech sa teraz postaví a rozbehne sa kolmo čelom. Hádam nikto nenarazí, skrátka, ak teraz čitateľ či čitateľka nesedia uprostred širokej lúky, asi má pán Činčura pravdu. Kameň, či už divý alebo spracovaný, má asi každý viac-menej poruke.

Kameň bol totiž jednou z prvých vecí, čo naši prapraprapra… a hádam aj stačí, naši pra boli schopní schytiť do rúk a tĺcť s tým o čosi ďalšie. Ani sa nenazdali a už mali z týchto tvrdých materiálov náradie, hádam aj paralelne s tým zbrane a potom už všetko šlo smerom k nám či proti nám. Pomaličky, ale predsa. Dnes už vieme zveľaďovať aj škodiť pokročilejšie, ale kedysi stačil do cudzích radov dobre mierený okrúhliak z praku a hneď bolo dusno.

Kamene naše každodenné

Povrchné obvinenie kameňov z prílišnej obyčajnosti si môžu neprajníci strčiť za klobúk. Kto chce poznať minulosť ozaj do hĺbky, mal by venovať pozornosť aj našim nečinným sopkám, plážam, stopám po morskom živote. Z poctivého vesmírneho odstupu je naša planéta pekne vodnatá. Nedostupný extrémny časozber by však odhalil superkontinent Pangea a naučil by nás čosi viac o pôvode dnešných kontinentov.

Vždy som mal to nutkanie, ale práve takéto knihy vo mne ešte viac provokujú inštinkt zdvíhača. Keď vidím na zemi trochu väčší a nápadnejší kameň, lačne na ňom hľadám stopy po nepredstaviteľne dávnom živote. Je to skutočne ľahké a nie je to len pre citlivé oči. Niektoré artefakty z minulosti na nás doslova kričia voľne pohodené na zemi. Nie sú to len „mušle v kameni“, ako si mnohé deti myslia (aj ja som si myslel). Chce to oveľa väčšiu fantáziu.

Kamenné Slovensko je dosť košatým sprievodcom geológiou Slovenska. Ukazuje krásne a hodnotné lokality, ktoré radno navštíviť. Bazaltový vodopád pri Šomoške, Čertova skala v Budči, skalné obydlia v Brhlovciach, Sandberg. Všade sa treba pohybovať opatrne a s rešpektom, ale oči sa pokochajú dosýta. Možno si na potulkách spomeniete aj na veselé príhody pána Juraja Činčuru. Ten sa stavia k skalám nielen s láskou, ale aj s láskavým vtipom dôverného znalca. Len málokto si môže dovoliť žartovať pri tak prísnej disciplíne, akou je geológia. Veď nie je kameň ako kameň. Po tejto knihe to musí byť každému nad slnko jasnejšie. Kto nie je trpezlivý čitateľ a potrebuje knihu Kamenné Slovensko iba na vybrané okruhy, hravo poslúži aj ako učebnica o základných geologických útvaroch. Vyskúšajte napríklad heslo „morény“, pozrite si obsah a vyskúšajte. Dostanete krásnu, múdru a vlastne aj stručnú odpoveď.

Juraj Činčura: Kamenné Slovensko

Premedia, 2026

Zobraziť diskusiu (0)