Kazuo Ishiguro: Súmrak dňa
Na Kazuovi Ishigurovi je „japonská“ skutočne iba jeho vizáž. Svetoznámy spisovateľ totiž celý život žije a tvorí vo Veľkej Británii. Ide o mimoriadne úspešného autora, keďže prakticky každá jeho práca získala nejakú významnú cenu. Tento pozoruhodný talent si všimla i švédska kráľovská akadémia a v roku 2017 sa rozhodla udeliť mu najvýznamnejší primát: Nobelovu cenu za literatúru. Jedným z jeho najznámejších titulov je skvelá kniha s názvom Súmrak dňa, podľa ktorej bol nakrútený aj rovnomenný oscarový film. U nás vyšla v Ikare/Odeone v podarenom preklade od Petra Kerlika.
Keď je služba svätým grálom
Myslím si, že v tomto prípade môžeme hovoriť o vcelku nezvyčajne uchopenom texte. Nespomínam si, že by som sa niekedy v minulosti stretol s podobným. Nuž, mea culpa (alebo zábudlivosť). Na každý pád je to naozaj originálny príbeh sprostredkovaný z, takpovediac, neveľmi tradičnej perspektívy. Slovo hlavného rozprávača prevezme pán Stevens. Ukážkovo spôsobný komorník z anglického sídla Darlington Hall. Značnú časť kariéry strávil ako vedúci zamestnanec v službách lorda Darlingtona. Po lordovej smrti v 50-tych rokoch minulého storočia sídlo preberie nový zamestnávateľ – americký džentlmen pán Farraday. Práve on pánu Stevensovi navrhne, aby si po dlhej službe konečne doprial niekoľkodňové voľno.
Nasleduje výlet v starej fordke po krásnom anglickom vidieku. Pán Stevens počas neho nielenže obdivuje rurálny kolorit, no zároveň rekapituluje stratené roky a tiež skúša dúfať v obnovenie vzťahu so slečnou Kentonovou. V slávnej ére panstva Darlington Hall v ňom pracovala ako gazdiná a s pánom Stevensom praktizovala zvláštne partnerstvo stojace na základoch rýdzej korektnosti. Ich nevídaný pomer nikdy nevybočil z (pánom Stevensom) prísne stanovených profesijných hraníc. Možno aj preto napokon išli každý svojou cestou. Je možné túto situáciu po rokoch odlúčenia nejakým spôsobom zmeniť či preklenúť?
Aspekty tejto otázky skúma Ishigurovo rozprávanie z rôznych strán. Osobných i osobnostných, pričom je vskutku radno si v takto rozohranej partii občas predstaviť aj seba. Je to jednak exkurz do dobových mravov a tiež akási svojho druhu lekcia z profesijného bontónu, ktorý na bežného smrteľníka môže pôsobiť až nepredstaviteľne. (Vysoko diplomatická konverzácia pri riešení bežných prevádzkových problémov je tu skutočne lahôdková. Naozaj obdivuhodné.) Ak sa však takýto prístup stretne s povahou a charakterom správnych parametrov, môže to pre niekoho znamenať zmysel života, ktorému obetuje všetko ostatné. Vyznávanie generáciami preverených hodnôt svedčí o stálosti, pevných zásadách a veľkej oddanosti, čo tiež nie je na zahodenie.
Skromný príspevok k priebehu dejín
Kazuo Ishiguro túto tézu vystavuje istej skúške. Politickým posunom v povojnovom resp. v medzivojnovom období, ktoré i britskú societu začali ohýbať rôznymi názorovými smermi. Tieto skutočnosti sa v rozprávaní objavujú len v najnutnejších jemných náčrtoch. História však stále veľmi dobre pamätá na to, akým spôsobom sa podpísali na tvári modernej európskej mapy prvej polovice dvadsiateho storočia.
A čo v tom celom pán Stevens? (A čo dnes my?) Obstojí jeho vysoká morálka vo virvare udalostí kmásajúcich svet? Bude mať právo pociťovať zadosťučinenie, že jeho úsilie, nech už je akokoľvek skromné, tvorí príspevok k priebehu dejín? Na to nech si každý zodpovie podľa svojho zodpovedného uváženia. Hoci aj pri meditovaní nad tichým Ishigurovým textom, ktorého útlocitné nálady a pokojná atmosféra tomu dávajú šancu. Staromódne britské móresy akoby v ňom našli harmonické porozumenie s japonskou úctivosťou.
Kazuo Ishiguro: Súmrak dňa
Ikar/ODEON 2016
Preklad: Peter Kerlik
280 strán