Romány Michela Houellebecqa sú zaujímavé a čitateľsky príťažlivé hlavne preto, že tematizujú vyslovene súčasné javy, pred ktorými si spoločnosť zatvára oči alebo ich banalizuje. Rozpad vzťahov, sexuálna turistika, symbolické aj reálne násilie, osamelosť a depresie; to sú niektoré témy v jeho prózach. Houellebecq je však aj esejista s pomerne vyhraneným názorom na svet. Známym sa stal napríklad ako znalec diela H. P. Lovecrafta, ktorého dielo podrobne analyzoval, čitatelia ho však poznajú skôr ako autora románov Možnost ostrova (Odeon 2007), Mapa a územie (Marenčin PT 2011), Platforma (Garamond 2013), Elementárne částice (Garamond 2013) alebo Podvolení (Odeon 2015).

V siedmich textoch v knihe Zostať nažive sú čitatelia konfrontovaní s názormi, ktoré môžeme pomenovať ako „apokalyptické“. Takmer programovo sú tu odmietané akékoľvek pozitívne javy v živote, tie sú vnímané ako ideál, nedosiahnuteľný stav. Typickým príkladom je láska. Utrpenie z jej nenaplnenia vyplýva z „rozporu medzi ideálom a realitou“. Houellebecq vyzýva k odmietnutiu druhých a pohŕdaniu voči sebe samému. Ak je proces zavrhnutia života úspešný, stáva sa z človeka umelec: „Vytvorte si v sebe hlboký odpor voči životu. Ten odpor je nevyhnutný pri akejkoľvek skutočnej umeleckej tvorbe“. Okamihy šťastia sú prchavé a ak by sa aj náhodou objavili, je potrebné si ich rýchlo vychutnať, lebo dlho nepotrvajú.

Nepriateľský vzťah musia ľudia zaujať aj voči spoločnosti. Voči nej sa Houellebecq vymedzuje rovnako odmietavo ako k čomukoľvek inému. Prostredníctvom depersonalizácie sa totiž, podľa neho, z ľudí stávajú iba predmety obchodných transakcií s premenlivou hodnotou, lebo spoločnosť núti ľudí k neustálej zmene. Hoci je Houllebecq pre viacerých čitateľov skľučujúci a depresívny, vo svojich názoroch má jasno. Relativizmus typický pre množstvo spisovateľov mu je vzdialený a občas vzbudzuje dojem zámernej provokácie útokmi, napr. na kanonických autorov, konkrétne v článku Jacques Prévert je chuj.

Zaujal tiež stanovisko v diskusii o vzťahu kníh a digitálnych technológií. Nemá síce svoje argumenty podložené štatisticky, dovoľuje si však tvrdiť, že „Kniha sa nečakane stala symbolom živého odporu“. Odpor spočíva v zámernom ignorovaní virtuálneho priestoru: „každá kniha, ktorá bola zakúpená, sa stala nástrojom nepochybného odpojenia“. Kniha je puto spájajúce s reálnym svetom, čítanie v nás prehlbuje ľudskosť, cítenie, vnímanie. Umelé stimulácie na vyvolanie túžby sú len reklamné nástroje na zvyšovanie konzumu. Houellebecq je tu neľútostný, využíva popis „logiky hypermarketu“ na poukázanie obzvlášť negatívnych aspektov súčasnosti: zrýchlenie vnímania a pocitov. Žijeme vo svete, „kde nič nemá stálu platnosť: ani pravidlá, ani veci, ani tvory“.

V textoch v knihe Zostať nažive môžeme byť svedkami nielen názorovej skepsy ale aj štylistickej elegancie a schopnosti precízne formulovať myšlienky na malom priestore. Houellebecq vyvoláva nepokoj, je priamy a, pravdupovediac, niekedy až nepríjemne odkrýva stav v akom sa nachádza nielen spoločnosť na úrovni veľkých inštitúcií, ale aj medziľudské vzťahy a zmysel usporiadania týchto vzťahov.

Michel Houellebecq: Zostať nažive a iné texty
Preklad: Aňa Ostrihoňová
Inaque.sk, Dotlač 2016
160 strán

Zobraziť diskusiu (0)