Text rastúci ako strom
V roku 2022 získala Kniha krvi Nemeckú aj Švajčiarsku knižnú cenu a vzbudila čitateľský rozruch. Kniha sa vymyká klasickým žánrovým konvenciám a experimentuje s jazykom, so štýlom aj s naratívnou štruktúrou. Prekladateľka Zuzana Demjánová do určitej miery svojou prácou sama preveruje možnosti nášho jazyka, pretože v texte sa vyskytuje množstvo hybridných viet spájajúcich angličtinu a slovenčinu, navyše majú niektoré pasáže podobu až prúdu vedomia. Slová vytryskujú, niekedy pripomínajú vodopád strhávajúci do myslenia autorstva, inokedy majú podobu víru stáčajúceho jazyk okolo konkrétnej témy. A tých veru v knihe nie je málo. Vrstvia sa na seba a prenikajú navzájom do komplexného sveta hlavnej postavy Kim*a. Vo vzťahu k predkom sú to spomienky na mamu (mér) a starú mamu (grosmér) a odhaľovanie tabuizovaných tém ukrytých za dverami ich domácností.

Svet, v ktorom bolo v detstve všetko zdanlivo presne dané, sa v spomínaní rozpadáva na menšie fragmenty, v ktorých už udalosti ani postoje nie sú až také samozrejmé. Jediné, čo sa počas celej knihy nemení, je obraz krvavého buka, stáva sa z neho silná metafora a zároveň až akási obsesia, pretože Kim v priebehu času začne pátrať po biologickej aj kultúrnej histórii tohto stromu a vytvára z neho samostatnú postavu nezasahujúcu do deja, ale neustále prítomnú. Snaha o širší kontext je prítomná počas celého rozprávania, autorstvo využíva príležitosť a píše napríklad aj mikroeseje o iných autoroch alebo literárnych prúdoch v poznámkach pod čiarou. Text sám má potom podobu stromu s kmeňom, z ktorého vyrastajú tu silnejšie, tam slabšie konáre predstavujúce odbočky do histórie a súčasnosti.

Tradícia a rušenie noriem
Kim ako dospelý*á žije sám/sama a vyhľadáva príležitostné sexuálne styky, ktoré mu/jej slúžia na úvahy o vlastnom tele a tiež niekedy vyvolávajú asociácie o minulosti predkov. S mér ani grosmér nemal*a silné emocionálne puto, aj keď pocity strachu z nich, úzkosti a obavy by sa tak do určitej miery dali nazvať. Napriek tomu je však rodinná história pre Kim*a mimoriadne dôležitá, a to aj vzhľadom na sociálnu mobilitu, pretože medzigeneračne existuje veľký rozdiel v životnej úrovni. Hlavná postava sa prostredníctvom svojho textu pokúša oslobodiť od hodnôt a zvykov ženskej línie svojej rodiny, čo vyvoláva vnútorné konflikty. Bohato sa na tento účel využíva jazyk slúžiaci navyše na vymedzenie sa voči konzumu, prevládajúcim normám a aj celým sociálnym skupinám, ku ktorým sa Kim nestavia vždy práve prívetivo, ale ich ironizuje a podrobuje posmešným poznámkam.

Kniha krvi otvára nové horizonty pre čitateľstvo a uvítajú ju všetci, ktorí hľadajú nové cesty literatúry, predovšetkým neznáme odbočky do oblastí štylistiky a jazykových konvencií. Určite by si ju mali prečítať všetci, ktorých zaujíma téma nejednoznačnej rodovej identity v prudkej dynamike súčasného sveta tekutej modernity.

Kim de l’Horizon: Kniha krvi
Preklad: Zuzana Demjánová
Premedia, 2024

Zobraziť diskusiu (0)