Najskôr niečo, čo by malo byť povedané na záver. Kniha o živote a smrti bola napísaná v štyroch jazykoch. Autor, švédsky lekár a humanista Axel Munthe, okrem svojej materskej švédčiny plynule hovoril po anglicky, nemecky, francúzsky a taliansky. A, prirodzene, ako sa mu kedy hodilo, prechádzal pri písaní z jedného jazyka k druhému. Pred prekladateľom sa tak vynára nemalá výzva. Okrem faktu, že potrebuje na tú istú knihu i iných prekladateľov, zodpovedá za to, aby všetky preklady tvorili jeden celok.

A teraz ku knihe. Patrí ku klasike 20. storočia a možno povedať i ku kánonu kníh, ktoré by mal prečítať človek, ktorý číta krásnu literatúru. To bez debaty. Axel Munthe bol lekár, filantrop a humanista, ktorý prežil prakticky celú druhú polovicu 19. storočia a celú prvú polovicu 20. storočia. Chodiaca kronika. Navštívil mnohé krajiny a bol pri mnohých dôležitých politických či spoločenských udalostiach, mnohých katastrofách.

Je módnym lekárom bohatých dám, vydržiavaný bohatou spoločnosťou. Avšak peniaze z liečenia ich pseudochorôb neutráca na hazard, chľast a ľahké ženy. Pôsobí však ako lekár dobrovoľník počas cholery v Neapole, počas zemetrasenia v Messine, v zákopoch prvej svetovej vojny, lieči tých najchudobnejších zadarmo, lebo nemajú na lekára peniaze. A popritom si plní svoj životný sen. Stavia vilu na Capri na základoch oveľa staršej antickej vily, vily samotného rímskeho cisára Tiberia, ktorý dobrovoľne utiekol z Ríma a dožil posledných desať rokov vo svojej milovanej vile na Capri. Toto miesto je i pre Muntheho „genius loci“. Osudové miesto.

Avšak Kniha o živote a smrti je predovšetkým Muntheho autobiografiou. Mnohovrstvovým románom, pohybujúcim sa na ostrej hrane reality a magična. Jeho sebaironický humor je odzbrojujúci. Ako krásne a radostne sa čítajú sebaironické autobiografie, sú také vzácne! Oslobodené od velikášstva, sebaprezentácie, sebaľútosti alebo hnevu a žaloby na celý okolitý svet.

V tomto Muntheho kniha veľmi pripomína ďalší „opus magnum“ iného veľkého autora a jeho autobiografiu, a to Romaina Garyho a jeho Prísľub úsvitu. Je vskutku zaujímavé vidieť podobnosti: ich ľahká sebairónia a zmysel pre humor, ich briskné (ne)hodnotenie okolitého sveta, ich opustenie vlastného velikášstva. Fascinujúco pôsobí, ako obidvaja vo svojich autobiografiách vynechali svoje životné partnerky. Ako keby neboli. Človek sa pýta prečo a má kopec nedostatočných odpovedí. Obidve knihy sa čítajú na jeden dúšok, zanechávajú hlboký dojem a majú moc meniť pohľad na svet i na vlastný život. Z vlastnej i zo sprostredkovanej skúsenosti…

Po prečítaní Muntheho autobiografickej knihy budete túžiť navštíviť slávnu vilu San Michele na Anacapri. Dať si ťažké víno z miestnych viníc, zapáliť si fajku alebo cigaru a počúvať spev vtákov, ktorých Munthe tak miloval. Áno, kniha je okrem iného i ekologický román, oslobodený od akéhokoľvek škodlivého pseudoaktivizmu. A popritom sa budete usmievať, čo všetko do života patrí, čo všetko sa do života zmestí a že do života v skutočnosti patrí a musí patriť i tá smrť.

Axel Munthe: Kniha o živote a smrti

Preklad: Lenka Cinková

Slovenský spisovateľ, 2024

Zobraziť diskusiu (0)