Kníhkupkyňa z Berlína
Svedectvá o druhej svetovej vojne, tomu čo jej predchádzalo a čo postupne zamorilo svet, sú značne rôznorodé, hoci ich spoločným menovateľom je utrpenie. O autoroch zachovaných spisov sa neraz vie v súčasnosti už málo, prípadne zotrvali len útržky informácií pochádzajúce z rôznych úradov. Tie ale hovoria skôr o formálnych náležitostiach, človek so svojimi názormi, postojmi a emóciami ostane tajomstvom. Françoise Frenkelová (1889 – 1975) bola práve takouto spisovateľkou.
Kníhkupkyňa z Berlína je dielom, ktoré získava aj po desaťročiach od prvého vydania dramatickú aktuálnosť. Z pohľadu utečenca pred prenasledovaním a neskôr vojnou vidíme, čím všetkým si musí prejsť človek na ceste za slobodou a pritom nie je vôbec garantované, že svoj cieľ dosiahne. Na druhej strane je tu civilným jazykom ukázané, ako nenápadne sa do bežných životov dostalo zmýšľanie zamedzujúce šíreniu myšlienok, názorov, diskusií. Od prvotného obyčajného odporúčania, aby sa nepredávali knihy istých nežiaducich autorov, až po otvorené ohrozovanie na živote po uchopení moci nacistami.
Hneď prvým prekvapením knihy je úvod – napísal ho Patrick Modiano, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Sleduje v ňom nielen osud autorky, vyznáva sa v ňom aj zo vzťahu ku krátkym stretnutiam, ktoré ostali nedopovedané, podobne ako nepoznáme takmer nič zo života Françoise Frenkelovej po vojne. Ukážku z úvodu si môžete prečítať na medziknihami. Samotný príbeh začína nádejou mladej ženy vo vlastnú budúcnosť a založením kníhkupectva zameraného na francúzsku literatúru v Berlíne. Otvorené kníhkupectvo prekvitá, stáva sa obľúbenou zastávkou spoločenskej, kultúrnej elity, zákazníci sa sem radi vracajú a šíria dobré meno. Na začiatku 30tych rokov 20. storočia sa všetko zmenilo. Cenzúra v podobe zoznamov zakázaných autorov obmedzila dostupnosť kníh a francúzskej tlače. Šikanovanie oddanými nacistami nasledovalo kruté gestapo.
Útek do Francúzska s cieľom dostať sa do Švajčiarska tvorí väčšinu knihy, tá je napísaná jemným, decentným, miestami až strohým štýlom, na hranici medzi krásnou literatúrou, denníkom a reportážou. Postavenie utečencov, obzvlášť tých so židovským pôvodom, bolo bezútešné. Mnohí ostali úplne sami, zomierali od hladu alebo na neliečené choroby. F. Frenkelová mala ohromné šťastie v tom, že bola obklopená priateľmi a tí jej dokázali nájsť vždy úkryt. Jedno z posolstiev knihy spočíva práve vo viere v ľudskú spolupatričnosť, ochote pomôcť aj za cenu určitých strát alebo ohrozenia.
Aj ochota pomôcť však mala svoje obmedzenia. Mnohí si nechali za svoje služby nehorázne zaplatiť, prípadne očakávali rôzne protislužby. Frustrácia utečencov musela byť nekonečná. Zaujímavé sú aj pasáže o kolapse zásobovania, čiernom trhu s potravinami, zvýhodňovaní bohatých, odkázanosti obyčajných ľudí na prídelový systém - dávajú nazrieť do každodennosti v okupovaných mestách. Práve opismi bežných dní a problémov spojených aj s presúvaním sa medzi mestami môže Kníhkupkyňa z Berlína prehĺbiť empatiu s ľuďmi, ktorí sú v podobnej situácii aj v súčasnosti.
Francoise Frenkel: Kníhkupkyňa z Berlína
Preklad: Preklad: Mária Michalková-Rovná
Predhovor: Patrick Modiano
Inaque.sk 2018