O vine a odplate
Knihu by sme mohli žánrovo ukotviť v historickej moderne so vskutku masívnym psychologickým presahom. Autorka sa vracia k udalostiam opisujúcim hrôzy prvej čečenskej vojny, takže prvky vojnového románu sú tu tiež jasne badateľné. Nelineárne poňaté rozprávanie sa odvíja vo viacerých časových rovinách a na rôznych miestach.

V Nemecku, len pred pár rokmi, sa pretnú životné trajektórie troch celkom rozdielnych hlavných aktérov, ktorí zdanlivo nemôžu mať spoločné vôbec nič. Pomalé, rozvláčne rozprávačské tempo s častými časovými prestrihmi zvoľna približuje nepríjemné pozadie ukryté za existenciami jednotlivých zúčastnených. S postupujúcimi stranami (a pribúdajúcimi postavami) sa spočiatku nepravdepodobné motívy stávajú konkrétnejšími. Nejasné kontúry vystupujú čoraz ostrejšie a čoraz intenzívnejšie smerujú k pôvodnému východiskovému bodu, ktorého osvetlenie vnáša do prepletenej zmesi príbehov pevný rád. Tým bodom je hrozný čin úzko spätý s oným barbarským konfliktom. Po dlhých rokoch tak napokon príde ku konečnému zúčtovaniu či akémusi oneskorenému zadosťučineniu v závislosti od osobných pohnútok i (a)morálneho nastavenia zainteresovaných. Ako sa podarí „spravodlivosti“ učiniť zadosť, čiastočne zistíme až vo vypätom finále prebehnuvšom kdesi vysoko v nedobytných čečenských horách. Rozsúdiť víťazov a porazených aj tak budeme musieť my sami, lebo Nino Haratischwiliová to za nás isto neurobí.

O ľuďoch a príbehoch
Jej práca v tomto výnimočnom dielku sa skončila bodkou na konci poslednej vety. Zvyšok je čisto náš a našťastie toho nie je vôbec málo, do čoho sa môžeme začítať a na čo sa zamerať. Vyváženosť zosúladená s komplexným prístupom sú neprehliadnuteľnými atribútmi autorkinho rukopisu. Hustá sieť dejových liniek preto výborne spolupracuje s postavami, ktorých hĺbkovo spracované osobnosti sú najpodstatnejšie. Akoby nikto z nich nebol vo vedľajšej úlohe. Za každým, hoc aj len epizódnym (anti)hrdinom sa skrýva pohnutý osud hoden pozornosti, keďže i ten prináša nejaké dôležité dieliky do výsledného celku. Tie pokrútené persóny sú autenticky živé a trojrozmerné s nulovým pocitom plochosti. Gniavené mokvajúcimi duševnými ranami, prenasledované nevyliečenými aj nevyliečiteľnými traumami. Zaujať k nim jednoznačne pozitívne stanovisko je neraz ťažké, zväčša takmer nemožné, takže priestor na úvahy a morálne súdy si každý dostatočne vymeria čisto podľa svojich meradiel.

Práve takto sa prenesieme i k mnohým ďalším ideovým rovinám niekoľkonásobne prekračujúcim ústredný obraz v podobe obludnej vojnovej kataklizmy. Stručný, ale vecný historický vnor odkrývajúci dlhodobý imperiálny nátlak na vzdorovité národy a etnické skupiny obývajúce pestrý kaukazský región. Bujnejúce zločinecké podhubie v marazme šedivo odpudivej sovietskej každodennosti. S tým priamo súvisí aj chvíľkový závan slobody vejúci vo vzduchu po páde červeného Molocha s hlinenými nohami. To prinieslo aj celý rad nových problémov spätých napríklad so zžívaním sa s inou než budovateľskou realitou lepších zajtrajškov. Pre mnohých to nezriedka znamená priam neprekonateľné ťažkosti jednak v domácom prostredí, ale aj mimo neho, za hranicami bývalej boľševickej ríše. Koniec koncov aj my môžeme vidieť, že jej historické dedičstvo v nových svetových kulisách dokáže mutovať naprieč generáciami skutočne mimoriadne úspešne. Napospol teda ide o náročnú problematiku, ktorú Nino Haratischwiliová skúma s citlivou pozornosťou očitého svedka, ktorú navyše prezentuje čitateľnou formou, kde nie je núdza o drsný naturalizmus, dokumentaristickú minucióznosť, akčný odpich, podmanivú atmosféru s lyrizovanými tónmi v zachytených prírodných scenériách, ale aj rozochvený romantický poryv.

Kočka a generál je moderne napísaný materiál okrem iného zoširoka rozvádzajúci existenciu v priamom kontakte s hrabivou ruskou chobotnicou, ktorej slizké chápadlá tvorí hnusná banda zložená z cholerických alkoholikov, zlomených otrokov a vykastrovaných sadistov. Nino Haratischwiliová o nej bez rešpektu hovorí a v každom okamihu hrozivo vystríha.

Nino Haratischwiliová: Kočka a generál

Host, 2022

Preklad: Michaela Škultéty

591 strán

Zobraziť diskusiu (0)