Román Komturova smrt vyšiel v edícii Světová knihovna vydavateľstva Odeon v klasicky výnimočnom preklade osvedčeného Tomáša Jurkoviča.

Bezmenný rozprávač a zároveň hlavný hrdina je vcelku typická Murakamiho postava. Neveľmi výrazný muž v stredných rokoch. Nepriebojný, skôr pasívny solitér než aktívny dravec. Nekonfliktný, neškodný, ale i mimoriadne hĺbavý, empatický a citlivý. Prežíva ako profesionálny portrétista, neustále pochybujúci o svojich tvorivých schopnostiach. Práve jeho zvláštne nadanie z neho robí výlučnú osobnosť, čo si on sám ale nedokáže plne uvedomiť. Na dôvažok ho bolestivo prekvapí vlastná žena so žiadosťou o rozvod. Ocitá sa v nezávideniahodnej situácii, keď sa mu doslova behom pár momentov rozletia všetky životné istoty. Nezostáva mu teda nič iné než v súlade s vlastným poddajným charakterom – potichu uniknúť.

Rozprávač sa tak viac-menej z donútenia vydá na akúsi bezcieľnu osamelú púť po japonských ostrovoch v snahe odpútať sa od ťaživých prežitkov z poslednej doby. Nakoniec nájde dočasné útočisko v tichej horskej samote u svojho dávneho priateľa. V pustej vile odrezanej od sveta, kde kedysi prebýval a tvoril priateľov otec – významný japonský maliarsky majster – pomaly nachádza pokoj duše i pevnú pôdu pod nohami. Aj jeho spočiatku pevné predsavzatie začať inak a bez portrétovania čoskoro dostane vážne trhliny. Práve skrz portrétovanie ho v izolácii od rušného sveta začnú vyhľadávať veľmi zaujímavé indivíduá.

Záhadný pán Menšiki, sused obývajúci honosnú rezidenciu na kopci oproti. Vždy dokonale elegantný, spôsobný, vkusný, rozhľadený osamelý boháč. Za každých okolností robí všetko správne, takže nie je možné dostať sa mu milimeter pod kožu. Čo skrýva za pestovanou fazónou?

Maria Akikawa, mlčanlivé trinásťročné dievča obdarené svojráznou charizmou a mimoriadne bystrým pozorovacím okom. Garde jej pri portrétovaní robí pôvabná jemnocitná teta záľubne hľadiaca do krásnych kníh. Dokáže sa zahľadieť aj iným smerom?

Prostredníctvom Masahiko Amadu – rozprávačovho dávneho priateľa – do príbehu podstatne vstupuje i Masahikov otec. Do čoho sa slávny majster zaplietol v Európe pred vypuknutím druhej svetovej vojny?

Podobné i mnohé ďalšie zaujímavé otázky začnú postupne vyvstávať v reťazi skutočne bizarných udalostí, ktorých spúšťačom a napokon aj hlavným aktérom sa stáva práve rozprávač. Je nútený čeliť stále zložitejším problémom, ktorých zdarné riešenie nie vždy leží v bežných hraniciach reality. Ako je u Murakamiho dobrým zvykom, na to, aby sme pochopili reálnu existenciu, občas treba vykročiť mimo jej zvyčajné mantinely. Preto sa i tu s ľahkosťou prehupneme do nadreálneho sveta snov, čistej abstrakcie, ideí, metafor, symbolov a iracionálna, ktoré vedno vplývajú na to, čo nazývame konkrétnou realitou.

Haruki Murakami opätovne zosnoval impozantné predstavenie, ktorého interpretácia z veľkej časti závisí od čitateľovej predstavivosti, fantázie a ochoty takpovediac spolupracovať s autorom. A naozaj, koľko myšlienkových rovín chceš, toľko si tu nájdeš. Murakamiho prózy, to je po väčšine ambivalencia sama, Komturova smrt nie je výnimkou, takže tu do bodky platí ono okrídlené „sto ľudí, sto chutí.“ Niekto bude nadšený, iný zase znechutený, trafiť sa každému do vkusu v tomto prípade jednoducho nemá zmysel.

Vždy ma fascinovala Murakamiho schopnosť cele sa vcítiť do duše cudzieho človeka. Nazerať na svet úplne inými očami, čo znovu obdivuhodne demonštruje cez rozprávačovu osobnosť. To kvantum pocitov, najrôznejších vnemov, nebadaných, bežnému smrteľníkovi skrytých detailov, ktoré hlavný hrdina „premelie“ v hlave pri meditovaní nad svojím pozoruhodným remeslom, je v Murakamiho podaní nesmierne živé a neodolateľne príťažlivé. V širších súvislostiach je tu potom výborne zachytené pojednávanie o japonskom maliarstve samotnom. Murakami nenútene načrtne jeho historický vývoj i spôsob akým formovalo isté typické prvky národnej identity, pričom odhalí aj niektoré (aspoň pre mňa) prekvapivé skutočnosti.

S hádam ešte väčším potešením autorovi kvitujem, že po dlhšom čase znovu zabrúsil do politiky. V texte do určitej miery provokatívne oživuje historickú pamäť a vyťahuje na svetlo silno tabuizovanú spoločenskú tému: paktovanie s diktatúrami a obludné vojnové zločiny, za ktoré nebola v japonskej spoločnosti dodnes vyvodená plná zodpovednosť.

Umenie a politika ako dve nosné témy sa nenásilne prelínajú v jeden vyrovnaný celok, pričom ich spoločný tmeliaci prvok nemôže byť žiaden iný než ľudský. Rôznorodé, podivné, vychýlené, vo svojej priemernosti paradoxne originálne, materiálne „zahojené“, ale vnútorne nezdravé individuality – to je matéria hodná Murakamiho pozornosti. Jej pomocou autor brilantne mapuje moderný konzumný svet nablýskaného nadbytku, kde však prežiť uspokojivý plnohodnotný život je, zdá sa, stále ťažšie. Zlyháva komunikácia na všetkých i najelementárnejších úrovniach, krachujú vzťahy, tvoriť nové stojí enormné úsilie, stúpa napätie, kopia sa pochybnosti o sebe samom, pocity zbytočnosti a vzájomného odcudzenia. Akoby každý trpel nutkavou potrebou kdesi utekať. Kdesi nad rámec vlastných obmedzených možností. Nehovoriac o tom, že čomusi reálne veriť v tomto stále viacej relativizovanom Babylone je priam heroický výkon. Nuž, nemálo sa toho v rozprávaní zbehlo, je sa v čom dosýta vŕtať.

Murakami ale nerozpráva ľahko, jednoducho ani priamo. S obľubou kľučkuje, komplikuje, zamotáva, fantazíruje až na samú medzu únosnosti, úmyselne zaťahuje do slepých uličiek. Prosto nič nedáva zadarmo a s istou námahou sa počítať musí. Za to množstvo asociácií navrstvených v texte to však rozhodne stojí. Svoj neoddiskutovateľný priestor dostáva i klasické Murakamiho klišé, ale nakladá sa s ním striedmo, vkusne, hádam doteraz vôbec najlepšie. Výborne tomu sekunduje decentný, majstrovsky načasovaný, vycibrený humor.

Ťažko povedať, ktoré dielko z Murakamiho bohatej bibliografie možno považovať za najlepšie. Zrejme každý má svojho nespochybniteľného favorita, na ktorého nedá dopustiť. Komturova smrt však zrejme bude najucelenejšia položka v autorovej tvorbe. Umenie, politika, minulosť, súčasnosť, reálne, sureálne, racionálne i absurdné tu v obdivuhodnej zhode kooperujú v doteraz najvyváženejšej, najatraktívnejšej a (jasné, veď prečo nie?) najlepšej forme. Preto s najväčšou radosťou konštatujem, že japonský veterán je stále v hre a možno silnejší než kedykoľvek v minulosti!

Haruki Murakami: Komturova smrt

Vydal: Odeon 2018 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Tomáš Jurkovič

752 strán

Zobraziť diskusiu (0)