Dejiny s vôňou lesa
Historický kraj Österbotten (fínsky Pohjanmaa) sa rozprestiera pri pobreží Botnického zálivu. Usadlosť Nevabacka, ktorej obyvateľov prozaička postupne predstavuje, sa nachádza niekde vo vnútrozemskej krajine jazier, lesov a močiarov.

Prírodné podmienky tohto miesta nie sú v Usadlosti druhoradé. Nie sú ani obyčajnými kulisami dotvárajúcimi javisko podstatných ľudských drám a vzťahov. Les má jedinečnú atmosféru. Močiare v blízkosti usadlosti sú autonómnym svetom prekvapení, zázrakov aj neznámych hrozieb. Tento príbeh má vlastné zvuky a vône. Cítiť z neho vlhkosť ranného oparu, temnotu večera ďaleko od ľudských obydlí aj optimistickú náladu sveta pri jarnom prebúdzaní.

Inou dôležitou okolnosťou je prítomnosť švédskojazyčných obyvateľov. Tí aj dnes prevažujú nad obyvateľmi hovoriacimi fínsky, v minulosti bola ich prevaha ešte výraznejšia.

Na začiatku je vyslúžený vojak Mats, ktorý s radosťou mení zbraň za nástroje na kultiváciu pôdy a po tridsaťročnej vojne sa postará o začiatok nevabackej usadlosti. Na konci je Stina, ktorá už v časoch internetu zvažuje, čo spraviť so zdedenou nehnuteľnosťou. Medzi úvodom a finále je ruská okupácia, tragický hladomor v polovici 19. storočia a sovietske napadnutie Fínska v tzv. zimnej vojne.

Generácie nasvietené vždy inak
Sága obyvateľov usadlosti nie je obyčajným chronologickým rozprávaním o živote ľudí po sebe nasledujúcich generácií. Prepojenia medzi postavami sú jemné až takmer nepostrehnuteľné. Jednotlivé generácie sú predstavené príťažlivým spôsobom – cez vždy novú optiku.

Raz prevládne tragický charakter vojny, inokedy ambícia mladej ženy usilujúcej sa o prekonanie obmedzení miesta a doby, prítomnosť nových modernizačných vplyvov či prekonávanie komunikačných bariér medzi obyvateľmi usadlosti.

Vždy nový spôsob „nasvietenia“ usadlosti (s malými stopami surrealizmu) je najtypickejšou črtou magického rozprávania. Rozprávačský reflektor sa vznáša ponad generácie a ich príslušníkov. Zaujímavým spôsobom otvára vždy nové témy či dilemy ľudskej existencie.

Maria Turtschaninoff preukazuje zručnosť autorky fantasy príbehov aj odborníčky v odbore ekológie človeka. Prepojenosť medzi ľudským a prírodným svetom nie je pre ňu povinnou jazdou, romantickým odľahčením ťaživých príbehov či satisfakciou súčasným trendom, ale prirodzeným spôsobom, ako predstaviť ľudské osudy v ich komplexnosti.

Maria Turtschaninoff: Usedlost

Preklad: Marie Voslářová

Argo, 2024

Zobraziť diskusiu (0)