Ján Blažovský
26.4.2020

Krajiny, ktoré zmizli

Hranice nášho sveta do určitej miery ovplyvňujú hranice štátov, v ktorých žijeme. Málokedy si ale uvedomujeme, že tie štátne sa môžu v priebehu čias meniť: posúvať alebo preskupovať a to až tak, že krajina môže zaniknúť. Za posledných 180 rokov k tomu dochádza neustále.

Prečo práve 180 rokov? Tento časový rámec predstavuje začiatok knihy Země, které zmizely: 1840 – 1975, atraktívneho atlasu krajín a štátov, ktoré v priebehu čias buď úplne zanikli alebo sa stali súčasťou väčších štátnych útvarov. Nórsky architekt, vedec a spisovateľ Bjørn Berge nás vezme na cestu časom a priestorom do miest, o ktorých sme nikdy nepočuli alebo sme ich poznali len povrchne. Od Ohňovej zeme po Mandžukuo, z Helgolandu do Van Diemenovej zeme, dočítame sa o sibírskych pomeroch panujúcich v Karibiku počas stavby Panamského prieplavového pásma, o rasizme, dekadencii, bizarných vládcoch, šialených kniežatách, diktátoroch, genocídach a utópiách, ktoré sa nikdy nezrealizovali.

Bjørn Berge napísal knihu o desiatkach krajín s mimoriadne pohnutou minulosťou, ktorú vytváral obchod, kultúra, sociálne hnutia, bežní ľudia aj výnimočné osobnosti. Každej krajine venoval štyri strany, čo sa na prvý pohľad môže zdať málo, no v skutočnosti je hustota informácia mohutná, ani jedno slovo nevyšlo nazmar. Vždy sa oboznámime aj s geografickým umiestnením územia na mapách sveta, aj z regionálneho záberu. Základné informácie tvoria obdobie trvania, počet obyvateľov a rozloha. Na konci niektorej kapitoly navyše nájdeme okrem odporúčanej literatúry aj tipy na filmy alebo obrazy, príležitostne dokonca recepty na jedlá. Celá kniha je dobrodružstvo objavovania úplne neznámych oblastí a preto naozaj poteší, že v závere knihy nájdeme aj súvisiaci zoznam literatúry v češtine a slovenčine.

Ak hľadáte dôkaz o tom, že naozaj existovali Iquique, Bhópál, Sedang alebo Perak, tak hľadajte ich poštové známky. Autor si totiž do svojich piatich desiatok zmiznutých krajín vybral tie, ktoré charakterizuje, že mali práve poštové známky. Navyše ich aj sám zbiera, takže nás viackrát oboznamuje s kvalitou kúsku, ktorý sám vlastní. „Známky tvoří samotné jádro, fungují jako důkaz, že země skutečně existovaly. Jisté je však i to, že lžou. Na známkách se každá země vždy prezentuje tak, jak chce, aby ji lidé vnímali – jako spolehlivější, liberálnější, milosrdnější, děsivější nebo životaschopnější než ve skutečnosti.“

Biznismeni, sultáni, vládkyne, politici, vojaci, spisovatelia, vizionári postihnutí megalomániou, tí všetci ovplyvňovali vývoj v jednotlivých krajinách. A každá z nich postupne smerovala k zániku. No niekedy koniec spôsobili spoločenské procesy mimo možností ovplyvňovania jednotlivcami, či už išlo o zmeny celých obchodných trás, vojenské konflikty nadregionálneho dosahu alebo dokonca vývoj v oblasti technológií ťažby a spracovania nerastných surovín. Pre priaznivcov literatúry kniha navyše obsahuje aj viaceré bonusy v podobe nezvyčajných príbehov, za všetky spomeniem týkajúci sa Jeana Arthura Rimbauda, presláveného básnika, no v tomto diele sa dozvieme o jeho inom osude: obchodníka so zbraňami v africkom Obocku. Bjørn Berge jednotlivé texty vytváral ako kombináciu historických prameňov, očitých svedectiev, no aj výskumom literárnych diel. Jeho cieľom nebolo romantizovanie o exotických miestach alebo zlatom veku. Udalosti aj ľudí na ich pozadí vyberal tak, aby vytvoril živý obraz o dávno zaniknutých lokalitách, čo sa mu podarilo naozaj znamenite.