V tisícdeväťstotridsiatom siedmom roku to už vo Varšave citeľne vrie. Ulice poľskej metropoly možno skutočne označiť za všelijaké, len za bezpečné nie. Spoločnosť je hlboko rozdelená do dvoch základných táborov. V prvom sa zhromažďuje kresťanská časť mesta, čoraz intenzívnejšie načúvajúca zlovoľným hlasom poľského nacionalizmu podľa vzoru „hitlerkovcov“ od západných susedov. V druhom sa nachádza síce menšinová, ale napriek tomu veľmi početná židovská komunita, voči ktorej sú tieto nacionalistické tlaky nasmerované.

Obidve skupiny na seba narážajú prakticky na všetkých úrovniach spoločenského života. Jednak je tu prítomný „oficiálny“ boj reprezentovaný politickými stranami spadajúcimi do rôznych segmentov politického spektra, kde nájdeme pravičiarov, ľavičiarov, demokratické sily, sionistov, komunistov, národných socialistov a ďalšie viac či menej militantné frakcie týchto hnutí. Zároveň s tým však do danej situácie výrazne prehovára ešte jeden mimoriadne vplyvný hýbateľ: kriminálne podsvetie, ktoré má k tomuto vývoju taktiež mnoho čo povedať.

Práve pohľad z odvrátenej strany zákona si ako najdôležitejší pre svoj príbeh Twardoch vybral. Zločinecké živly, zoskupené v gangu Jána Kaplicu – najobávanejšieho varšavského Kmotra – budú mať hlavné rozprávačské slovo. Medzi nimi vyniká najmä hlas Jakuba Šapira, židovského boxera, násilníka, vraha a kovaného banditu, cez ktorého postavu sa rozprávanie po častiach preklenúva až ďaleko do povojnových liet. Šapirov príbeh sa v zaujímavo vystavaných, akýchsi pravidelne repetitívnych slučkách, kde sa prítomné strieda (skôr zlieva) s minulým, prelína s osudmi ďalších aktérov z takého či onakého sociálneho prostredia. Twardochovi sa tým výborne darí snovať podrobnú, komplikovanú, veľmi celistvú, i keď neveľmi lichotivú spoločenskú mozaiku, kde to zločinom prekypuje doslova na každom rohu.

Rozhodne však nejde o žiadnu samoúčelnú, bezduchú „mlátičku“ bez hlbšieho zmyslu. Cennú nadstavbu do textu prináša napríklad i výrazný historický rozmer, keďže na pozadí osudov jednotlivých, zväčša skrz-naskrz skazených existencií, prebehnú aj silné dejinné turbulencie, ktorými si Poľsko prechádzalo minimálne v prvej tretine dvadsiateho storočia. Twardoch s veľkým kumštom znázorňuje nadostač desivých výjavov a hrôzostrašných scén, v ktorých nechýba nemalé kvantum hrubozrnného naturalizmu, často prechádzajúceho až do čírej animálnej beštiality, čím autor takpovediac verne demaskuje skutočnú podstatu ľudského rodu. Tomu je adekvátne prispôsobený aj zvolený jazyk, ktorému nechýba tvrdosť výrazu, primitívna hrubosť či nadmiera vulgárnosti. Zároveň však dokáže absorbovať i vcelku detailne zachytené kresťansko-židovské reálie varšavskej pouličnej každodennosti. Okrem poľštiny sa tak neraz dostáva k slovu i jidiš, čo celkovému autentickému vyzneniu len prospieva.

Nadôvažok vie Twardoch do toho bitkou, chľastom, cigaretovým dymom, kokaínom, ťažkými parfumami ľahkých žien a biedou ulice nasmradnutého marazmu vmiesiť aj nejednu neodolateľne humornú medzihru, čo výslednú ťaživosť textu aspoň čiastočne odľahčuje (stále sa tu však bavíme o všetko mordujúcich gangstroch, pamätajte na to). Na optimizme napokon nepridá ani čisto symbolická rovina. Tá je tu spodobnená v prítomnosti vorvaňa Litaniho – obludného leviatana plávajúceho nebom nad Varšavou, vrhajúceho slabé ľudské duše do víru sebazničujúcej skazy. Je to skutočne pôsobivá metafora, ktorá celú knihu posúva do ďalších významových interpretácií, ktoré s oným prvotným posolstvom už ani nemusia príliš súvisieť.

Kráľ Sczepana Twardocha je teda presvedčivý literárny výlet za hranice, kde zákon a isté morálne princípy podozrivo často nadobúdajú bizarne poohýbané tvary. Silené porovnávanie so slávnejšími žánrovými spolupútnikmi nie je potrebné. Tento skvelý kúsok sa medzi nimi beztak nestratí, ba dokonca ich neraz vo viacerých smeroch jasne prevýši.

Szczepan Twardoch: Kráľ

Absynt, 2021 (edícia 100%)

Preklad: Alexander Horák

388 strán

Zobraziť diskusiu (0)