Kroky vložené v stopách z minulosti
Po ružovej knihe o Francúzsku autorka prichádza so zbierkou putovaní po stopách umelcov. Nová, modrá kniha skrýva v sebe praktický bedeker, osobné vyznanie vášne pre novú vlasť, krehké a poetické rozprávania aj základnú mapu francúzskej literatúry či výtvarného umenia. Mária Danthine Dopjerová potvrdila vytrvalosť a invenciu v stavaní kultúrneho premostenia medzi starou vlasťou a Francúzskom.
Aj slávni môžu ešte prekvapiť
Je obdivuhodné, s akým zápalom autorka Francúzsko objavuje. V jednom z príbehov priznáva, že ľudia, ktorých stretáva, ju nechajú rozprávať po francúzsky dlhší čas bez prerušenia. Dúfajú, že tak uhádnu pôvod jej jemného akcentu.
Danthine Dopjerová cestuje verejnou dopravou, väčšinou s dcérou či synom. Vo francúzskych vlakoch je ticho, ľudia nezvyknú spolucestujúcich obťažovať hlasným rozprávaním. A keď vystúpia, rýchlo sa zo stanice rozbehnú objavovať vône a obrazy nového miesta.
„Našimi očami a tým, čo sme prežili, precítili, meníme texty kníh, ktoré čítame, obrazy, na ktoré sa dívame, aj tóny skladieb, ktoré na koncertoch v kaplnkách a katedrálach počúvame.“
Rozpráva o vlastnom prežívaní prelínania starého a nového, známeho a prekvapivého. Dokumentuje nesmierne bohaté literárne aj výtvarné tradície francúzskej kultúry. Rimbaud, Renoir, Proust, Verlaine, Hugo, Flaubert, Giono, Montaigne, Zola alebo George Sand nie sú iba encyklopedickými heslami a postrachom pre maturantov. Predstavujú – každý po svojom – charakteristický okruh ambícií, umeleckých snov, verejnej angažovanosti aj intímnych drám lásky či zrady. Ich životy sú dnes nevyhnutnou súčasťou kultúrnej kontinuity, aspoň tak ako gotické katedrály, zámky, mestské veže a hradby alebo najslávnejšie parížske paláce.
Ako zmyslami otvoriť myseľ
V domoch a izbách slávnych impresionistov či prozaikov sa autorka dotýka toho, čo spoluvytváralo a formovalo ich dielo. Najhlbšie hladiny duše sú dôležité, ale vonkajšie prostredie s jeho tvarmi a farbami nemožno zavrhnúť. Sme predsa ľuďmi zmyslovými a zmyselnými, ktorí svet nielen premýšľajú, ale chcú ho aj ohmatať a ovoňať.
Práve preto Vincent van Gogh dcére svojich domácich v Auvers-sur-Oise rozprával o tom, že „leto sa vystihuje ťažko, väčšinou je škaredé, ale našťastie sú v ňom súmraky, a jar má v sebe krehké zelené obilie a jablone s ružovými kvetmi, jeseni patrí kontrast žltých listov a fialových tónov a zime sneh a malé čierne postavy“.
Francúzsko perom a štetcom je jemná kniha plná vnemov a emócií. Nebezpečná je len z jediného dôvodu. Môže sa stať, že po prečítaní zabudnete na praktické ohľady a ihneď sa vyberiete na cesty, aby ste toto všetko zažili po svojom.
Vzniknú nové a nové verzie tejto knihy. Nebudú na predaj a nikto ich nenájde v kníhkupectvách. Zostanú v mysliach a dušiach, ale to vôbec nie je málo.
Mária Danthine Dopjerová: Francúzsko perom a štetcom
Slovart, 2025