V marcovej poviedke mesiaca Tí, čo vedia načrtla autorka Helen Phillips zaujímavú situáciu: v nie príliš vzdialenej budúcnosti existujú prístroje podobné bankomatom, ktoré po zadaní niekoľkých údajov vydajú záujemcovi lístoček s predpoveďou dátumu smrti. Hrdinka poviedky prežíva dni a roky života v tieni tejto informácie až do chvíle, keď do polnoci ohláseného dňa ostáva iba niekoľko minút...

Podobnú tému na oveľa väčšej ploche a v časovom rozpätí vyše štyridsiatich rokov rozvíja mladá Američanka Chloe Benjamin vo svojom druhom románe Nesmrteľní (v angličtine The Immortalists), ktorý v týchto dňoch vychádza vo vydavateľstve Artforum. S prekladom sa popasovala Sofia Skokanová, je to jej prekladateľská knižná prvotina.

„Bankomaty“ ako vo Phillipsovej poviedke zatiaľ (chvalabohu alebo žiaľbohu) neexistujú. Podobnú informáciu dostávajú nanajvýš pacienti v terminálnom štádiu s najťažšími diagnózami (alebo ich príbuzní): „Ostáva vám už len tri až päť mesiacov života.“ – „Štatisticky, veľmi málo pacientov s touto diagnózou prežíva viac ako jeden rok po diagnostikovaní.“ – „Pravdepodobne sa nedožije rána.“ Atď.

Čo sa však udeje, keď sa skutočný či vymyslený dátum svojej smrti dozvie človek v blaženom a krehkom veku detstva, keď ešte ani nepomyslel(a) na nevyhnutnosť konca, keď je smrť iba slovo, ktoré akoby s jeho/jej životom nemalo nič spoločné? Práve to sa prihodí v Benjaminovej románe štyrom súrodencom zo židovskej rodiny Goldovcov (vzdialene azda pripomenú súrodencov Glassovcov z poviedok a románov J. D. Salingera): sedemročnému kučeravému Simonovi, deväťročnej drobnej ryšavke Klare, jedenásťročnému výmyselníkovi Danielovi, vodcovi ich kvarteta, a trinásťročnej rozvážnej Varji na prahu puberty. Počas dusného a vlhkého newyorského leta roku 1969 sa deti nekonečne nudia a vzruší ich chýr, že len pár blokov od ich bytu, v najvyššom poschodí domu na Hesterinej ulici býva rómska veštica, ktorá vie človeku predpovedať, kedy presne zomrie. Skôr z roztopaše ako z túžby po takej informácii sa dajú zlákať dobrodružstvom, pozbierajú drobné z vreckových a vydajú sa na osudovú výpravu za vešticou.

So súrodencami sa stretávame znovu o deväť rokov neskôr, na pohrebe po nečakanej smrti ich otca Saula; Simon a Klara ešte bývajú doma, Daniel s Varjou už študujú na vysokých školách. Pred rozlúčkou na konci šivy, týždňa trúchlenia za otcom, súrodenci spoločne potajme popíjajú a spomínajú. Na povrch vypláva aj veštba starej Cigánky – niektorí z nich zrejme proroctvu veria, iní neveria, zľahčujú ho alebo vysmievajú.

Netreba sa obávať, že nás Benjaminovej román vovedie do sveta lacnej mágie, ezoteriky, veštenia z karát, z dlane alebo z kávovej usadeniny. Cigánkina veštba autorke slúži iba ako iniciačný moment príbehov štvorice súrodencov.

Nesmrteľní pritom vonkoncom nie sú románom o umieraní, naopak, sú hlavne o tom, ako možno čas po neznámy alebo vopred ohlásený deň smrti využiť a naplniť. Ako sa dá/má s informáciou od veštice ďalej žiť? Je možné jej neveriť a vyhnať ju z mysle; uveriť jej a vtesnať čo najviac životných plánov do veštbou pridelených rokov; pochybovať o nej a snažiť sa osudu postaviť; alebo sa usilovať so smrťou nejako vybabrať?

Každý zo súrodencov je iný a rozdielne sú preto aj cesty ich života s veštbou. „Začínali spolu, kým sa stali ľuďmi, boli vajíčkami, štyri vajíčka z miliónov v ich mame. Je ohromujúce, že mali celkom rozdielne povahy, že urobili úplne rozdielne fatálne chyby – ako cudzí ľudia vo výťahu.“ Simon sa vzbúri proti očakávaniu rodiny, že po otcovej smrti prevezme vedenie krajčírskej dielne. Spolu s Klarou ujde do San Francisca, neoficiálnej metropoly gejov, aby sa tam stal tanečníkom a našiel naplnenie svojej sexuálnej orientácie. Psychicky labilná Klara sa túži vyrovnať svojej starej matke, po ktorej zdedila meno, lásku ku kúzlam i vrcholné artistické číslo; s indickým manželom Rajom zdokonaľuje svoje kúzelnícke a artistické kúsky. V karavane sa vlečú, aj s malou dcérou Ruby, od štácie k štácii od San Francisca po Las Vegas. Racionálny Daniel sa stane vojenským lekárom, no jeho kariéru ohrozí zásadovosť a neústupčivosť pri hodnotení zdravotného stavu vojakov, ktorých si v stále väčšom počte vyžadujú vojny v Iraku a Afganistane. Varja, ktorá trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou, vyštuduje biológiu a venuje sa výskumu dlhovekosti v pokusoch na opiciach. Práve jej veštkyňa predpovedala najdlhší vek, mala by sa dožiť takmer deväťdesiatky – je cieľom jej výskumu pomôcť iným, pochopiť tajomstvo možnej vlastnej dlhovekosti alebo nebodaj sa dlhovekosti vyhnúť?

Súrodenci sa rôznia aj v názore na Cigánkino proroctvo. Daniel, ktorý ostatných nakriatol, aby veštkyňu navštívili, ho v dospelosti považuje za zločin. Keď ju vyhľadá a ona sa bráni, že za ňou prišli sami, namieta: „Aj keby to bola pravda, mali ste nás poslať preč. Boli sme predsa deti a deti by podobné veci počuť nemali.“ Simon, naopak, je veštici vďačný, aj keď mu nadelila najkratší čas. „Veľmi dlho nenávidel vešticu. Uvažoval, ako mohla takú hroznú veštbu povedať dieťaťu. Teraz ju však vníma inak, ako druhú mamu alebo nejakého boha, ako bytosť, ktorá mu otvorila dvere a povedala: Choď.“ Nič neľutuje, ďakuje aj Klare, ktorá ho popchla k úteku do San Francisca: „Keby nebolo teba, (...) zrejme by som bol stále doma a čakal by som, kedy začnem žiť.“

Odkiaľ sa vzala schopnosť veštkyne predpovedať ľuďom dátum smrti? Nečaruje, nenazerá do sklenenej gule osudu. Trinásťročnej Varji prezrádza: „Počula si o Herakleitovi? Grécky filozof. Charakter človeka je jeho osudom – toto povedal. Tí dvaja sú k sebe pripútaní, ako brat a sestra. Chceš vedieť, čo ťa čaká? Pozri sa do zrkadla.“ Varja kontruje: „A čo ak sa zmením?“ „V tom prípade by si bola výnimkou. Lebo väčšina ľudí sa nemení,“ odvetí jej jasnovidka.

Po formálnej stránke je Benjaminovej dielo pomerne klasický román. Po prológu, ktorý sa odohráva v lete roku 1969, nasledujú chronologicky štyri časti, príbehy Simona, Klary, Daniela a Varje. Tie sú však umne prepletené. Všetci hrdinovia sú nejakým spôsobom chybujúci, no autorka k nim pristupuje s empatiou a láskavo. Iné postavy majú v románe pomerne malý priestor: ich matka Gertie, Simonov partner Robert, Klarin manžel Raj, Danielova žena Mira, detektív O’Donoghue. Svetielkom nádeje je Klarina dcéra, tínedžerka Ruby; v mnohom pripomína matku, s jej iluzionistickými a artistickými číslami žne úspech a tučné honoráre, no nemieni opakovať jej chyby; v dôvernej chvíli Danielovi prezrádza: „Nebudem to robiť večne. (...) Chcem ísť na výšku, chcem byť niekým skutočným. Chcem robiť niečo užitočné.“

Dej Nesmrteľných sa klenie od roku 1969 po rok 2010. Na pozadí príbehov súrodencov Goldovcov sa tak odohráva takmer polstoročie amerických dejín, odráža sa trochu rozostrene ako v zarosenom zrkadle v kúpeľni. Príprava románu si od autorky vyžiadala roky štúdia historických prameňov. Leto ’69 z prológu je to isté leto, v ktorom sa odohral pamätný festival vo Woodstocku a kinám kraľoval Polnočný kovboj. Simonov príbeh čitateľa zavedie do sanfranciskej štvrte Castro na sklonku 70. rokov, na ktorú čoskoro dopadol tieň atentátu na Harveyho Milka, prvého otvorene gejského lokálneho politika, a epidémia „rakoviny gejov“, nemoci, ktorá dostala zlovestné štvorpísmenové označenie až o niečo neskôr. Chloe Benjamin sa síce narodila v San Franciscu, no až v roku 1988, takže nezažila mesto v rovnakom čase ako Simon. Istú skúsenosť s „inakosťou“ má z vlastnej rodiny: Narodila sa v klasickom manželstve matky, členky episkopálnej cirkvi, a židovského otca – ateistu. Jej rodičia sa však rozviedli a matka si čoskoro našla partnerku. „Vychovávali ma dve matky,“ prezradila Chloe Benjamin magazínu Grazia. „Mama sa s Molly zoznámila v kostole krátko po tom, čo sa s otcom rozviedli. Dovtedy nechodila so žiadnou ženou. "Zamilovala som sa do nej," vysvetlila mi, keď som už bola dosť veľká, aby som to dokázala pochopiť.“

Kvôli postave Klary musela Benjamin preniknúť do sveta kúziel, trikov a artistických čísiel; do Las Vegas Klara prichádza práve začiatkom 90. rokov, keď tam vznikali prvé veľkolepé produkcie. Epizóda vojenského lekára Daniela pokrýva roky 1991–2006, nemohla preto opomenúť útok na newyorské Dvojičky a vojny v Iraku a Afganistane.

Konečne, z dospelej Varje – osamelej, trpiacej úzkosťou, strachom a smútkom – autorka urobila vedkyňu-biologičku, ktorá skúma dlhovekosť. Najprv si pre ňu vymyslela výskum zvláštneho druhu tzv. „nesmrteľnej medúzy“ (turritopsis dohrnii), príbeh sa jej však akosi vymykal z rúk. Nakoniec narazila na vedeckú štúdiu Wisconsinského národného centra výskumu primátov, ktorá sa zaoberala otázkou, ako znížený kalorický príjem ovplyvňuje dĺžku života primátov. Podobným výskumom sa v románe zaoberá vedkyňa Varja.

Román Nesmrteľní je mimoriadne pôsobivé, strhujúce, citlivé a hlboké dielo o živote, o smrti, o realite a o ilúzii, o možnosti voľby a o náhode, o rodine a o súrodeneckých zväzkoch. V eseji o vzniku románu sa autorka zveruje, ako ovplyvnil ju samu:

Benjaminovej román bol preložený alebo sa prekladá do takmer tridsiatky jazykov, v češtine ho koncom októbra 2018 vydá Argo pod názvom Věštba.

Štefan Olejník

Použité ilustračné fotografie pochádzajú z instagramu Chloe Benjamin a z Wikimedia Commons (tabuľa na pamäť Harveyho Milka v stanici Castro). Úryvky z románu Nesmrteľní sú citované z prekladu Sofie Skokanovej.

Zobraziť diskusiu (0)