Škola ako peklo

Štrnásťročnému stredoškolákovi spolužiaci hovoria kvôli zrakovej chybe Škuľavec. Takéto znevažovanie by hádam aj rozchodil. Šikanovanie, ktorému čelí, však postupne naberá na intenzite a nevídanej krutosti.

Ninomija, hlavný organizátor šikany, na prvý pohľad nie je grázlom. Dobre vyzerá a dosahuje slušné výsledky. Vymýšľa stále nové a nové spôsoby ubližovania, ktoré vrcholí fyzickým násilím blízkym zabitiu. Ako to už býva, ostatní mu tlieskajú. Prípadne asistujú alebo sa len pasívne prizerajú.

Dievčenská postava sa v príbehu mladej japonskej prozaičky jednoducho volá Kodžimová. Chodí z vlastných dôvodov do školy neupravená. Spolužiačky ňou pohŕdajú a ponižujú ju len o trochu menej ako Škuľavca.

Priateľstvo týchto dvoch, začínajúce písanými odkazmi a pokračujúce krátkymi rande, je jemné a krehké. Kodžimová to má napriek svojmu statusu v hlave upratané. Snaží sa šikanu racionalizovať. Chce ju akceptovať, tak aby bola morálnou víťazkou. Stavia si v hlave vlastnú bariéru voči násilníckemu prostrediu, to je jej spôsob sebaobrany a mentálneho prežitia.

Škuľavec pozná slzy a bezmocnosť. Predstavuje si samovraždu, zostal by po ňom len spísaný príbeh šikany a ponižovania.

„Nech sa však už udeje čokoľvek, ľudia na to určite zabudnú a podľa mňa sa tým, že niekto ako ja zomrie vinou šikanovania, vôbec nič nezmení.“

Finále so stopami nádhery

Román o šikane v školskom prostredí je extrémne užitočný. Má svoje takpovediac japonské čaro. Postavy v ňom vedú zvláštne murakamovské dialógy. Konvencie a výchova k diskrétnosti ukazujú svoju silu. Aj kvôli tomu mnohí mlčia, hoci by mali prehovoriť.

Máločo je v tomto príbehu pekné, vo finále sa ale ukazujú stopy odvahy a schopnosti vzoprieť sa ponižovaniu. Po opisoch pekla sa zjavujú náznaky neba a čírej nádhery.

„Otvoril som oči dokorán a všetko, čo som videl, bolo nádherné. Plakal som, stál som uprostred tej nádhery a zároveň som nikde nestál.“

Kawakami píše tým najprostejším štýlom. Nepotrebuje sa predvádzať, a tak sa ešte výraznejšie ukazuje angažovanosť jej prózy.

Krutosť sme doteraz mali vyhradenú pre veľkých – vekom, vplyvom, mocou či bohatstvom. Tu sa neľútostne odkrýva svet mladých cynikov. Aj takto môže vyzerať jeden z mnohých koncov nevinnosti.

Mieko Kawakami: Nebo

Preklad: Dana Hashimotová

Odeon, 2025

Zobraziť diskusiu (0)