Komplexnosť obrazu a hrozivosť obsahu ponúkajú už len názvy niektorých kapitol: Fyzická deštrukcia, Vyľudnenosť, Zavlečenie Hladomor, Mravná deštrukcia, Obraz chaosu, Pomsta na ženách a deťoch.

Keith Lowe plynulo prechádza od veľkých čísel a štatistík ku konkrétnym prípadom, na ktorých demonštruje neuveriteľné ľudské utrpenie a bolesť presahujúcu chápanie. Všetky príbehy v Krutom kontinente spája násilie. „Násilie nebolo niekedy reakciou na zásadné zmeny, ktoré prebiehali po vojne, ale ich pokračovaním“. Násilie ako nástroj na dosahovanie cieľov, pragmatických alebo ideologických. Dôležitým pojmom v knihe sa stala tiež „pomsta“. Pomsta vykonaná na ženách, deťoch, väzňoch, vojnových zajatcoch, pomsta podmienená etnickou príslušnosťou, kolaborantstvom, ideológiou.

Krutý kontinent je veľmi potrebná kniha o dianí v Európe po skončení II. svetovej vojny. Kniha o zatváraní očí pred utrpením Židov, ignorovaní bolesti a straty komunity tých, ktorí prežili koncentračné tábory a nezriedka ostali na svete sami. Etnické čistky sa ale nezamerali len na Židov. Krviprelievanie sa vzťahovalo napr. aj na Ukrajincov v Poľsku, môžeme povedať, že každá krajina mala vlastné etnické skupiny, proti ktorým zameralo obyvateľstvo svoju pomstu. Niektoré masakre boli výsledkom vládneho konania, iné vládneho nekonania. V knihe sú uvedené početné príklady čistiek, masových popráv, vyvraždenia dedín a ľudí na úteku z nich. II. svetová vojna z tohto uhla pohľadu neskončila jednoznačne vyhlásením mieru, lokálne ozbrojené konflikty pokračovali ešte niekoľko ďalších rokov.

Medzi vyhnancami v rámci menšín uvádza Lowe aj maďarskú menšinu na Slovensku, pričom podobné snahy o „vyčistenie“ území sa vyskytovali v celej východnej Európe. Spolunažívanie rôznych kultúr sa vytratilo, ustúpilo pred monokultúrnymi národnými štátmi. Ochromujúca je aj kapitola o masakroch v Juhoslávii, kde na popravu nebolo potrebné byť ani kolaborantom, stačilo sa znepáčiť z akéhokoľvek dôvodu mužom v zbrani alebo politickým vodcom. Smrť panovala v podobe masových hrobov všade.

Zmena z nacizmu na komunistickú ideológiu navyše nespôsobila pre značné skupiny obyvateľstva veľký obrat k lepšiemu. Násilie bolo v komunistických režimoch považované za potrebné a jeho silové zložky ho neváhali kedykoľvek využiť. „Bezpočetným miliónom ľudí vo východnej časti kontinentu tak koniec vojny vôbec nesignalizoval „oslobodenie“, ale ohlasoval novú éru štátnej represie. Nacistický teror sa skončil: komunistický teror sa mal začať.“

Závažným posolstvom Loweho knihy je poukazovanie na mýty a stereotypy, ktorými si v 21. storočí utvárame predstavu o II. svetovej vojne. Vojna nebola iba jednoliatym bojom nacistov a spojencov. Existovali aj vojny vo vojnách, množstvo lokálnych konfliktov, prenasledovania oponentov a rivalov vo vnútri vlastných radov. A viaceré z týchto interných vojen neskončili v roku 1945. Vojnové koalície sa rýchlo rozpadli, no vzápätí už vznikali regionálne boje o moc.

Kniha Krutý kontinent má mnoho rozmerov, je potrebné čítať ju pozorne, učiť sa v rámci nej rozumieť súvislostiam. Nabáda na prehodnotenie niektorých zaužívaných predstáv o dianí v rokoch po II. svetovej vojne, argumentmi polemizuje s niektorými výskumami a ponúka vlastné. Varuje pred tým, aby história otrávila prítomnosť nesprávnymi interpretáciami. Popisuje plno hrôz, pri jej čítaní sa nedá neuvedomiť si, aká krehká je geopolitika s aroganciou a bezohľadnosťou vládnucich elít a akí krutí vedia byť obyčajní ľudia v časoch hlbokej krízy.

Keith Lowe: Krutý kontinent. Európa krátko po druhej svetovej vojne
Preklad: Igor Otčenáš
Premedia 2014
512 strán

Zobraziť diskusiu (0)