Výsledkom je text, ktorý má ambíciu poskytnúť čitateľom prístup k tematickým a faktografickým vrstvám, ktoré presahujú bežné hranice žánrového románu. Súčasnú dejovú líniu reprezentuje Robyn – žena, ktorá po strate manžela opúšťa Londýn a vracia sa do svojho rodiska, do mesta známeho literárnou tradíciou a množstvom kníhkupectiev. V otcovom antikvariáte nájde precízne vypracovanú tudorovskú mapu so škvrnou pripomínajúcou krv – záhadný artefakt, ktorý v nej prebudí nielen odborný záujem, ale aj potrebu nájsť nový životný smer. „Nachádzala tu útechu – obklopená spomienkami z detstva na hry v tmavých chodbičkách a kútoch zaprášeného starobylého obchodu, kde sa potulovali duchovia dávnych kartografov a cestovateľov.“ Robyn sa prostredníctvom výskumu rozhodne rekonštruovať históriu mapy a zároveň nanovo uchopiť vlastný príbeh. Táto línia je vystavaná v intenciách naratívneho vyšetrovania, ktoré sa sústreďuje na archívnu prácu, mapovú symboliku a rekonštrukciu pôvodu.

Mapa je aktom zápisu sveta podľa vlastných pravidiel

Historická línia nás prenesie do roku 1569, do života mladej Freidy Orteliusovej, členky holandskej protestantskej kartografickej rodiny, ktorá po náboženských pogromoch emigruje do Londýna. Ako talentovaná gravérka a kartografka sa postupne dostáva do kontaktu s dvorskými kruhmi vrátane samotnej kráľovnej Alžbety I. Panovníčka ju poverí vytvorením mimoriadne presnej mapy pre účely námornej navigácie korzára Francisa Drakea. Freida sa tak ocitá uprostred politických a náboženských konfliktov a jej odbornosť sa stáva nástrojom mocenských záujmov a zároveň ohrozením pre ňu aj jej rodinu.

Autorka sa nespolieha na dekoratívnu historickosť. Jej výskum dobových techník – od gravírovania cez výber papiera až po jazyk mapových značiek – je precízny a slúži nie ako kulisa, skôr ako integrálna súčasť deja. Mapy sú tu metaforou aj faktom. Ich čítanie si vyžaduje trpezlivosť, znalosť kontextu a schopnosť interpretovať prázdne miesta, podobne ako samotný život. Marchantová preukazuje výbornú znalosť historických súvislostí, najmä pokiaľ ide o funkciu máp v období alžbetínskej éry – nielen ako praktických navigačných pomôcok, ale aj ako symbolov moci, geopolitického vplyvu a intelektuálnej prestíže. Tvorba máp tu nie je len remeselnou činnosťou, ale aktom zápisu sveta podľa vlastných pravidiel – kto tvorí mapy, ten definuje priestor a určuje hranice videného.

Minulosť sa neprenáša len cez učebnice

Kartografova dcéra je román s premyslenou štruktúrou a presnou prácou s paralelami medzi dejovými líniami. Štruktúra je zreteľne prepracovaná, prechody medzi časovými rovinami sú hladké, no nie predvídateľné. Autorka využíva napätie medzi známym a neznámym: čitateľ má síce výhodu retrospektívneho pohľadu, no rozpletanie súvislostí je vedené uvážene, bez didaktickosti. Román vyniká najmä vtedy, keď sa sústreďuje na konkrétne detaily historickej praxe; opisy techník gravírovania, procesy spracovania papiera či spôsob, akým sa vytvárali mapové projekcie. Vďaka tomu má text výraznú dokumentárnu hodnotu a zároveň vytvára priestor na širšie zamyslenie nad tým, akým spôsobom poznávame a zaznamenávame svet.

Dôležitým aspektom je aj spôsob, akým Clare Marchantová pristupuje k ženským postavám. Freida nie je karikatúrou silnej ženy v historickom prostredí, skôr presvedčivo vykreslenou odborníčkou, ktorej postavenie je podmienené talentom aj neustálym lavírovaním medzi bezpečím a rizikom. Rovnako Robyn je aktívnou postavou, ktorá svojím výskumom neodhaľuje len pôvod mapy, no aj svoje nové smerovanie. Autorka sa vyhýba pátosu a ich osudy prezentuje ako výsledok premyslených rozhodnutí, nie romantických impulzov. Robyn nie je len pasívnou čitateľkou archívu, jej výskum je zároveň cestou k obnoveniu zmyslu života a k pochopeniu, že minulosť sa neprenáša cez učebnice, ale cez stopu, ktorú zanechávame v iných.

Záver románu nie je sentimentálny, je premyslene otvorený. Mapy ako symboly tu neukazujú pevnú pravdu, ale smer. Uvedomenie si, že nás neučia len orientovať sa v priestore, v čase a v sebe samých, ostáva jedným z najtrvácnejších posolstiev knihy.

Clare Marchantová: Kartografova dcéra
Preklad: Zuzana Gáliková
Tatran, 2025

Zobraziť diskusiu (0)