Juraj Koudela patrí k zakladateľom vydavateľstva Absynt a prekladateľom poľskej reportážnej školy do slovenčiny. Ešte predtým, ako vznikol Absynt, pracoval v prostredí korporácií a znalosť tohto ekosystému využil aj pri písaní svojho debutu Kult rysa ostrovida. Zameral sa na temnejšie odtiene pomerov v budovaní si kariéry vo firme alebo, lepšie povedané, v sieti firiem riadených autoritatívne z centrály, pričom nešetrí slovami v pozorovaniach a opisoch s úplným minimom dialógov. O to viac sa v knihe experimentuje s rozprávačskými technikami a rozohráva sa aj hra s čitateľstvom.

Hlavná postava je muž, ktorý sa oženil so správne „kalibrovanou manželkou“, dcérou mimoriadne vplyvného otca. Muž takto vstupuje do novej rodiny a zamestná ho Svokor, príslušník tak elitnej spoločenskej vrstvy, že ju môžeme považovať za riadiacu organizáciu čohokoľvek. Koniec-koncov sami seba nazývajú Organizáciou. Dej knihy sa odohráva v priebehu siedmich dní, ktoré sú iniciačným obdobím budúceho člena najužšieho okruhu vrchných poschodí tohto zoskupenia. Postavy v próze sú skôr typy ako reálni ľudia, vykonávajú svoju presne vymedzenú úlohu, aby sa vzápätí stratili v súčiastkach dobre fungujúceho stroja korporátneho sveta. Dokonca nikto nemá ani meno, prvotný príznak identity, len názov roly: Žolík, Svokor, kalibrovaná manželka, Čašníčka, guru...

Koudela akoby svojím dielom testoval možnosti prózy, príbehov, postáv a ich umiestnenia v postmodernom svete. A tiež určitým spôsobom testuje čitateľov a ich schopnosti vnímať text, udržať pozornosť pri všetkých otvorených témach, vnútorných monológoch až prúdoch vedomia. Súčasťou tohto zážitku sú aj reklamy vsunuté do textu, akoby ten bol druhom filmu na streamovacej platforme s nižšou úrovňou predplatného, a čitateľ sa takto stáva súčasťou marketingového plánu režiséra plateného z podielu predaného reklamného priestoru. Nadmerným fontom písma dostáva vyššia stredná vrstva prísľub kvalitnejšieho života, ak si zaplatí ponúkané produkty a služby. Môže potom viesť svoje „plnohodnotné nízkokalorické životy“, spĺňa profily osôb akoby skopírované zo skladby Fitter Happier od Radiohead.

V priebehu každého dňa sa pohybujeme po rôznych divíziách Organizácie, nie je to len jazda po neraz obskúrnych zákutiach medzinárodného obchodovania, ale aj skĺzavanie do šedej až čiernej ekonomiky. Sme svedkami takmer nekončiaceho vnútorného monológu hlavnej postavy, čo pôsobí občas až únavne. Knihu ocení určite aj čitateľstvo vyhľadávajúce literárne experimenty, autor ho totiž občas priamo oslovuje prepínaním rozprávača a vyvoláva dojem, že text je riadený neviditeľným režisérom. Nachádza sa tu tiež pomerne veľa ilustrácií Tomáša Klepocha: často pripomínajú listovanie katalógu umenia pre bohatých zberateľov, inokedy pôsobia ako súčasť technickej príručky, na ďalšom mieste zas reflektujú vybrané témy z textu.

Kult rysa ostrovida nazerá ostrým satirickým pohľadom na svet bohatých a mocných, kde vládnu pravidlá, ktoré si sami určujú, a kde je morálka len ďalšou komoditou na predaj. Nástrojom spisovateľa je čierny humor, absurdita, hoci sa občas strácajú v hromadení slov. Knihu sa ale určite oplatí prečítať každému, kto sa zaujíma o tému života ambicióznych ľudí podliehajúcich ilúzii slobody v prostredí, kde sú hlavnými cieľmi peniaze a moc.

Juraj Koudela: Kult rysa ostrovida

Ilustrácie: Tomáš Klepoch

Tatran, 2024

Zobraziť diskusiu (0)