Denis Mačor
6.4.2023
Kúpeľný hosť
Dlhodobo exkluzívna produkcia vydavateľstva Petrus robí na našom knižnom trhu apoštolskú prácu. Vďaka tejto značke sa privátne knižnice môžu zásobovať generačnými klenotmi v kvalitnom vyhotovení. Ak ste okrem čitateľa aj zberateľom kníh, viete, o čom píšem. Okrem toho, vždy sú tituly obohatené aj esteticky. Peter Chalupa pravidelne komponuje do kníh aj vzácne výtvarné umenie. V spolupráci s prekladateľkou Magdou Takáčkovou dopĺňajú súčasnú slovenskú Hesseho bibliografiu o dielo Kúpeľný hosť.
Prítomnosť kúpeľných miest
Pred niekoľkými rokmi som sa bol pozrieť na spustnuté miesto niekdajších vychýrených kúpeľov Korytnica. Pompézny areál bol vyslovene premenený na ruinu. Všade sa povaľovali črepiny skla, vo vzduchu lietali molekuly prachu a páchlo tam plesňou. Aj napriek tomu sa dala medzi stenami čítať niekdajšia sláva so všetkým, čo k nej patrí (navyše, značne identifikovateľný bol aj socialistický nevkus, ktorý sa pokúšal dovnútra infiltrovať). Reštauračné zariadenia, miesta na rekreačné aj liečebné kúry, vychádzkové trasy, priestor na oddych – ale hlavne enormná porcia blahodarného slnka a všetko prispôsobené jeho žiareniu. Miesto starostlivo ukryté v prírode. Ďaleko od mestského ruchu, tak nadnesene povedané – za chrbtom všetkému a všetkým. Škoda, že údržba duševného a telesného zdravia formou takýchto pobytov už nie je bežnou rekreáciou všetkých vekových kategórií.
V literatúre majú tieto liečebné pobyty špeciálne miesto a ja mám vysoko v rebríčku Mannovu Smrť v Benátkach. Dochádza k všeobecnému utíšeniu, cez ktoré celkom zreteľne preniká úzkosť za mladosťou v celej emocionálnej komplexnosti. Gustav von Aschenbach už nemá priveľa progresívnych možností, a tak mu v jeho situácii ostáva rekapitulovať, vcítiť sa do nezažitého a vytvárať si zo zábleskov mladosti sakrálne obrazy. Tie sa vlievajú a personifikujú v jeden tvar. Tým je mladučký Tadzio. Jeho podobizeň povýšil do klasicistickej dokonalosti Luchino Visconti, keď tohto protagonistu komparzoval Björnom Andrésenom.
Na mieste, no v pohybe
Čo je na textoch s takouto liečebnou tematikou fascinujúce, tak to je pocit pohybu, aj keď sú spravidla fixované na jednu lokalitu. Doslovne zažívam podobné čitateľské katarzis, ako keď sa v role filmového diváka dívam na road movie. Dochádza tu k poznaniu v utíšení a kontemplácii. Práve kontemplácia je niečo, čo Hermann Hesse dokonale ovládal vďaka svojim náboženským exkurzom. Nejdem na tomto mieste detailne rozoberať tieto teologické perspektívy, ale určite pre menej zainteresovaných odporúčam napríklad Demiana a Siddhárthu (Petrus). Ako čitateľ cítim v týchto zastaveniach existenciálnu dynamiku. Všetku tenziu, ktorá sa obmedzí na jednoduché, zato však veľavravné vzťahové schémy ubytovaného hosťa.
Bol absolútne integrovanou súčasťou všetkých ostatných chorých, vnímal pomyselný súboj, ktorý musia všetci zvádzať s chorobou. Potichu, ale spolu. Rozciťovala ho tá diskrétnosť, ktorá však bola v takomto prostredí, paradoxne, explicitným bolestným zhlukom. Stačilo odsledovať drobné detaily a človek nemusel mať lekársky titul, aby rozšifroval diagnózy, ktoré majú tieto liečebné pobyty kurírovať. To si síce Hesse všímal tiež, no predovšetkým skúmal svoju senzitivitu (napríklad na susedský manželský pár).
Hesse je v Badene už ako zrelý autor, vedomý si svojho osobnostného formátu. Kurgast vyšiel v roku 1925. Po ňom vychádzajú, okrem iného, ešte určujúci Stepný vlk a Narcis a Goldmund. Kúpeľný hosť je však dokonalým intermezzom, literárnym výdychom, myšlienkovým uľavením, ktoré harmonizuje s takým pokojom, aký prišiel Hesse hľadať do Badenu.
„Len čo som zažmúril oči a odvrátil srdce od kúpeľného repného sveta, plný vrúcnej túžby po pozdrave a ohlase z iných, mne bližších, mne svätejších sfér, dostal som spásny nápad. V našom hoteli bol totiž odľahlý kút, vedelo o ňom len málo hostí, a majiteľ, človek s mnohými sympatickými vlastnosťami, choval tam v klietke humánnych rozmerov dve lapené mladé kuny. Zrazu sa mi zažiadalo pozrieť sa na kuny, slepo som sa tej žiadosti podvolil, behom som sa vrátil do hotela a vyhľadal podzemné väzenie zvierat. Len čo som bol pri nich, všetko bolo dobré, našiel som presne to, čo som v tej kritickej chvíli potreboval. Obe ušľachtilé, pekné zvieratká, dôverčivé a zvedavé ako deti, dali sa ľahko vylákať zo svojich brlôžkov, omámené vlastnou silou a hybkosťou sa bláznivými skokmi rozbehli po priestrannej klietke, zastavili sa pri mne, prudko dýchali ružovými ňufáčikmi, vlhkými a teplými, oňuchávali mi cez mreže ruku. Viac som nepotreboval.“ (str. 79 – 80)
Hermann Hesse: Kúpeľný hosť
Preklad: Magda Takáčová
Fotografia: Henri-Charles Plaut Derriere: la Trinkhalle Baden Baden
