Kvety pre Algernona
Ak by sme chceli román Kvety pre Algernona charakterizovať len pár slovami, tak ide o knihu otázok. Vyvíja sa intelekt osobitne od emócií? Čo v prípade, ak je génius netolerantný k ľuďom s nižším intelektom? Je vôbec intelekt dôležitý pre plnohodnotný život? A ak nie, tak čo je to najdôležitejšie? Predovšetkým však čítame dojímavý príbeh muža, ktorý má len pár mesiacov na to, aby prežil to, čo iným trvá desaťročia.
Téma Kvetov pre Algernona je bolestná a reálna, založená na vlastnej skúsenosti spisovateľa Daniela Keyesa (1927 – 2014): je veľa ľudí, ktorí cítia, že ich inteligencia nestačí na plnenie očakávaní od ich okolia a v okamihu, kedy sa pokúšajú prekonať sami seba nielenže zlyhávajú na spoločenskej rovine, ale ich osobnosť trpí silným vnútorným konfliktom. Keyes založil postavy v románe na skutočných ľuďoch a ich osudoch vzhľadom na to, že učil ľudí s mentálnym postihnutím a videl, ako túžia byť múdri a podobať sa ostatným, zdravej populácii. Kvety pre Algernona boli pôvodne publikované ako poviedka (1959) a následne Keyes text rozvinul do knihy (1966). Obidve prózy získali prestížnu cenu, najprv Hugo (1959) a následne Nebulu (1966). Zaujímavosťou je, že viacerí vydavatelia sa pokúsili presvedčiť autora, aby zmenil koniec, ten však neustúpil a našiel takého vydavateľa, ktorý vydal román s pôvodným koncom.
Hlavná postava Charlie Gordon má mentálne postihnutie s nízkym inteligenčným kvocientom na úrovni 68. Pracuje v pekárni, vedie život, v ktorom verí, že je obľúbený a navyše navštevuje školu, kde ho učia čítať a písať. Odtiaľ dostane odporúčanie, aby sa zúčastnil výskumu na zvýšenie inteligencie. Podstúpi operáciu a jeho život sa zásadne zmení. Rovnaký zásah do mozgu podstúpil už predtým samček myši s menom Algernon a výsledky boli významné, dokázal oveľa rýchlejšie riešiť orientáciu v bludisku aj iné problémy. Charlieho čaká nový život plný úžasných objavov sveta, vedy, ale predovšetkým medziľudských vzťahov, spomienok na detstvo, rodinu a spozná aj emóciu lásky. Úrovni postihnutia zodpovedá aj štylistika a pravopis a značne tak dotvárajú ladenie románu.
Nový Charlie trpí neustálymi morálnymi dilemami najlepšie vyjadrenými v otázke: „Kto sa odváži povedať, že moje svetlo je lepšie ako tvoja tma?“ Zatiaľ čo bežný človek má k dispozícii detstvo a dospelosť na to, aby sa naučil riešiť podobné situácie, Charlie prekonáva toto obdobie závratnou rýchlosťou, doslova za pár dní. Znovu sa ukazuje, ako ťažko je kombinovať vysokú inteligenciu s morálnym profilom človeka. Predpoklad, že inteligencia pomáha správne sa rozhodnúť v otázkach etiky je, zdá sa, ľahko spochybniteľný. Charlieho zmätok sa naplno ukáže v situácii, kedy váha, či udať kolegu v pekárni, ktorý podvádza majiteľa, hoci tam pracuje veľmi dlho a priatelia sa spolu:
„Keďže som o tom nevedel, bol som mimo toho – nebol som na vine. No teraz keď o tom viem, moje mlčanie zo mňa robí spoluvinníka.
A predsa, Gimpy je môj kolega. S troma deťmi. Čo spraví, keď ho Donner vyrazí? Možno si dokáže nájsť inú prácu – najmä so svojou chromou nohou.
Je to moja starosť?
Čo je správne? Ironické je, že ani moja inteligencia mi nepomáha pri riešení takéhoto problému.“
Závažnou témou románu je aj vedecký výskum - ten musí byť spojený s humanizmom a etikou, pretože inak je človek zmenený na subjekt a aj Charlie viackrát opakoval, že sa necíti pri pokusoch ako ľudská bytosť. Až po istom čase si uvedomí jedinečnosť svojej situácie: jeho prudká inteligencia môže pomôcť iným, podobne postihnutým ľuďom a až vtedy emocionálne dozrie. Jeho ťažko skúšaná osobnosť sa dostane do harmónie s prácou, v ktorej vidí jediný spôsob ako sa realizovať. Koľko ľudí môže povedať, že dosiahli taký vyrovnaný stav vlastnej existencie?
„Ak na to prídem, ak pridám aspoň zrnko informácií k všetkému ostatnému, čo bolo odhalené o duševnej zaostalosti a možnosti pomôcť takým, ako som ja, budem spokojný. Nech sa so mnou stane čokoľvek, ak sa mi podarí pomôcť ostatným, ešte nenarodeným, bude to, akoby som prežil tisíc normálnych životov. To mi postačí.“
Celý román môžeme vnímať aj ako podobenstvo o jaskyni z Platónovej Ústavy. Úryvok z nej otvára dej a hoci hlavné postavy vychádzajú z reálneho života, v knihe vidieť, ako môže byť filozofia nápomocná pri porozumení situácií, kedy veda naráža na svoje limity. Kvety pre Algernona sú ľudsky krásny príbeh o nádeji, zmene a možnostiach prežitia plnohodnotného života.
Daniel Keyes: Kvety pre Algernona
Preklad: Zuzana Trstenská
Lindeni 2019
280 strán