Potlesk za nešťastie

Prvá hladina utrpenia v románe Roselly Postorino (nominovanom na cenu Strega) je všeobecne známa. Etnická vojna prevrátila životy obyvateľov Sarajeva. Znamenala skrývanie pred ostreľovačmi, znásilňovanie, bombardovanie a následný život v ruinách. Zo susedov sa stávali vrahovia a zo spoluobčanov šíritelia hrôzy.

Inou kronikou bolesti sú osudy detí, ktoré sa dostali humanitárnym autobusom (a potom lietadlom) z Bosny do Talianska. Taliansko malo byť dočasným azylom, kým sa nenávisť doma nevyčerpá a veci sa „nenapravia“.

Desaťročný Omar odchádza z detského domova spolu s kamarátkou Nadou, tá sa počas cesty zoznámi s trinásťročným Danilom. Po pristátí v Miláne malých utečencov čakal potlesk.

„Prečo si zaslúžia takú poctu – čo také výnimočné urobili? Aby sa človek stal utečencom, na to nepotreboval žiadny talent, žiadne úsilie. Stačilo mať nešťastie a bývať vo vojnou zasiahnutej krajine, a nešťastie nebolo predstavením, ktorému treba vzdávať hold.“

Spôsoby nového života

Deti začínajú svoje nové životy v zariadení rehoľných sestier. Prežívajú bežné kultúrne šoky, nástrahy nového jazyka aj snahu sestier ich pokresťančiť či poeurópčiť. Všetkému čelia samy – len so spomienkami a s túžbou po otcoch a matkách.

Po rokoch ich životy v novej vlasti predstavujú rozmanité typy úspešnej aj nezvládnutej asimilácie. Omarov brat je vďačný za adoptívnych rodičov a napĺňa ich očakávania.

Spurný Omar zotročený drogami sa pravidelne ocitá vo väzenskej cele, okrem brata za ním prichádza vyštudovaný právnik Danilo. Talentovaná Nada žije v garsónke s malým synčekom a s nostalgiou za nenaplnenou láskou k Danilovi.

Aj návraty minulosti sú rozličné, prevažne však bolestné. Európa uprednostnila alibistické riešenia etnických šialenstiev na Balkáne. Matky a otcovia sú naveky poznačení krutosťami, ktoré zažili alebo spôsobili. A niektorí z nich sa radšej navždy odpracú z takéhoto života…

Po relatívne očakávanom úvode prichádzajú emočne silné časti, ktoré postupne tejto próze pridávajú na naliehavosti a sile.

Láska je krehká v čase vojny aj po nej, pretože jazvy v dušiach ohrozujú vnútorné svety aj ochotu vstupovať do napĺňajúcich vzťahov. Balkánske vojny sú zabudnuté pri konfrontácii s tými novšími. Schopnosť poučiť sa bola, žiaľ, vyčerpaná veľmi rýchlo.

Rosella Postorino: Len som ťa miloval

Preklad: Eva Mesárová

Literárna bašta, 2024

Zobraziť diskusiu (0)