Význam Edgara Allana Poea (1809 – 1849) pre literatúru je nepochybný a rozsiahly. Už v predchádzajúcej knihe poviedok Čierny kocúr (SnowMouse Publishing 2013) sa mohli čitatelia stretnúť s majstrovskými poviedkami brilantného spisovateľa, básnika a literárneho kritika, zameranými na hrôzu ukrývajúcu sa v konaní človeka. Netvory u Poea nie sú nadprirodzeného pôvodu, skrývajú sa v duši človeka, ich prejavy nenechávajú pochybnosti o podivuhodnom a desivom vesmíre, ktorý v sebe ľudia nesú.

Zbierka poviedok Zlatý skarabeus v tomto zmysle nadväzuje na predchádzajúcu knihu a ponúka čitateľom nové prírastky v katalógu strachu a zvláštností. Knihu otvára preslávená Jama a kyvadlo, text spadajúci do literárneho kánonu hororu. Strach z ničoty, mučenia, tušenie prítomnosti inkvizítorov sledujúcich hrôzu izolovaného jednotlivca – Poe napísal majstrovské dielo vysokej literárnej kvality a mimoriadne temnej atmosféry.

Postavy v poviedkach často charakterizuje ich duševná nestabilita. Nie je tomu inak ani vo viacerých textoch v Zlatom skarabeovi, napríklad v poviedke Berenice. Majstrovsky v nej zobrazuje duševné procesy muža postihnutého azda psychózou, zameraného na seba samého a svoj zvrátený vnútorný svet. V čase Poeovho života sa začala rozvíjať psychológia, z čoho bohato čerpal, vo viacerých poviedkach sa vyskytujú aj odborné popisy stavov pripomínajúcich neurologické ochorenia. Sám Poe bol fascinovaný napr. hypnagogickými halucináciami odohrávajúcimi sa na začiatku spánku, zapisoval si ich a nachádzal využitie v próze aj v poézii.

Pozoruhodnou je aj poviedka Muž davu, rozprávač v nej popisuje sociálne triedy tak, ako ich vidí z okna kaviarne. Vo veľkom dave rozlišuje podľa oblečenia a vzhľadu rôznorodé skupiny. Niektoré ho zaujali viac, iné menej. Poe preukázal značnú citlivosť nielen voči psychike jednotlivca, ale aj voči správaniu celých skupín. Vidí obchodníkov, šľachticov, úradníkov, vreckových zlodejov, žobrákov, prostitútky aj budúce prostitútky, robotníkov a remeselníkov. Poe nevidí jednoliatu masu, rozlišuje, nie je to však príjemné: „všade hluk a nesmierna živosť, ktorá kmásala uši a bolestne bila do očí“. Neznámy starec, ktorého sa rozhodne rozprávač sledovať môže byť predzvesť niečoho temného, ale aj rozprávačovo alter ego. Poe ponúka nezriedka rôzne interpretácie svojich textov, čitatelia pri nich môžu naplno prejaviť svoju obrazotvornosť.

Medzi časté námety, ktoré Poe využíval patrí umieranie milovanej ženy, často mladej, inteligentnej a krásnej. Po umieraní to je aj zmŕtvychvstanie, čo však môže byť aj prejav pokrivenej mysle trýzneného muža. Zároveň si tento muž projektuje svoj strach, smútok a bolesť, buď do iných žien alebo do artefaktov, silne pripomínajúce stratu. Uvedené námety nájdeme v poviedkach Berenice, Ligeia, Podlhovastá debna, Morella. Postavy z poviedok sú často posadnuté nejakou myšlienkou, predstavou, samé postavy ju nazývajú „červom“, „diablom“, „monomániou“. Vždy ich vnútorne ničí, izoluje od okolia, privádza na pokraj šialenstva alebo za neho.

Rovnako ako v Čiernom kocúrovi, aj v Zlatom skarabeovi nájdeme poznámky a vysvetlivky sprevádzajúce jednotlivé poviedky. Čitateľ sa takto dozvie viaceré zaujímavosti o vydaní a tiež viaceré možné interpretácie textu, tam, kde sa ponúkajú. Obidve spomenuté knihy sú veľmi atraktívne graficky upravené: zlovestné ilustrácie a zlaté lemovanie knihy dotvárajú mrazivú náladu príbehov majstra hororu a detektívnych príbehov.

Edgar Allan Poe: Zlatý skarabeus
Preklad: Monika Srnková
Verše prebásnil Michal Breznický
Komentáre a poznámky doplnili Monika Srnková a Anna Kiktová
SnowMouse Publishing 2014
208 strán

Zobraziť diskusiu (0)