Záverečná bodka

Navaľnyj sa už aj predtým pohyboval v nebezpečnej blízkosti smrti. Na sklonku augusta 2020 ho vrahovia v službách ruskej vlády otrávili smrteľnou nervovoparalytickou látkou. Viac ako dva týždne bojoval o život v nemeckej nemocnici. Napriek tomu odmietol zostať v exile a splnil svoj záväzok vrátiť sa do vlasti.

Pri návrate do Ruska úrady presmerovali lietadlo na iné letisko, aby ho nemohli privítať davy podporovateľov. Dva týždne po zatknutí ho predviedli do moskovskej súdnej siene. Vraj z kómy nedodržal pravidlá podmienečného trestu…

Finále Navaľného života sledovala svetová verejnosť ostatné roky takpovediac online. Vrátane poslednej rozlúčky v Moskve, ktorá absurdným spôsobom dokumentovala ruskú prítomnosť doráňanú strachom, pretvárkou a ignorovaním hodnoty života aj dôstojnosti smrti.

Autor knižného profilu si všíma začiatky i vrcholy politickej angažovanosti ruského opozičníka. Jednu kapitolu venuje aj detstvu a dospievaniu, aby našiel pramene jeho chápania ruskej identity.

Vďaka ruským a ukrajinským predkom sa mu zdala prirodzená vízia jedného ruského národa prítomného aj v ukrajinskom a bieloruskom príbehu. Hlavne po začiatku veľkej ruskej invázie proti Ukrajine týmito stopami mesianistického myslenia mnohých nepotešil.

Inštinkty politického tvora

Navaľnyj odmietal byť disidentom, ktorý v podzemí formuluje ideové princípy proti moci. Jeho cieľom bolo stať sa reálne vplyvným politikom schopným poraziť Putina a nasmerovať Rusko k otvorenejšej, menej skorumpovanej budúcnosti.

V mene tejto vízie bol pripravený na pragmatické kompromisy s ruskými nacionalistami. Vedel, že nesmie ignorovať národné problémy, pretože jeho voličmi sú Rusi. Putin jeho zámeru veľmi dobre rozumel, a tak ani nevyslovoval jeho meno. Navaľnyj zostával „osobou“ a inokedy „pacientom berlínskej kliniky“.

Alexej Navaľnyj prešiel od fázy protikorupčného križiaka, blogera, pouličného bitkára až na úroveň komunálneho a nakoniec hlavného opozičného politika.

Kniha o ňom dopĺňa obraz Ruska. Štátna moc bola cynická a bezohľadná voči nemu a bude rovnako násilnícka voči každému, kto sa pokúsi o zmenu. To všetko sa deje za asistencie ľahostajnej a otupenej väčšiny.

Navaľného identita je formulovaná veľmi prostým spôsobom. Z hľadiska inštinktu bol politickým tvorom. Až živočíšne neznášal klamárov a podvodníkov.

„Azda najdôležitejšie je, že život vnímal ako sériu súbojov medzi silami dobra a zla.“

Životopis opozičného politika je výsledkom poctivej práce znalca ruského politického kontextu. Nejde výlučne o Navaľného príbeh, dôležité sú širšie súvislosti. Herszenhorn využíva novinársky kapitál, ktorý získal ako moskovský korešpondent New York Times. V Moskve sa naučil „nechcieť rozhovor, len sa porozprávať“. Schopnosť počúvať autorovi pomohla brániť sa dopredu určeným premisám, práve také bývajú často falošné. Faktografické vybavenie knihy je ohromujúce.

Navaľného odhodlanie vrátiť sa domov dostalo tragickú bodku. Základný mechanizmus sa nemení: pozitívna zmena bez nezištných aktérov pripravených riskovať neexistuje a rozpadne sa na naivnú túžbu.

David M. Herszenhorn: Disident: Alexej Navaľnyj. Profil politického väzňa

Preklad: Peter Tkačenko

Lindeni, 2025

Zobraziť diskusiu (0)