Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Letný dom, neskôr

Deväť poviedok, v ktorých človek stráca a zároveň získa vedomie, že strata gniavi. Deväť poviedok, kde nie je dôležité, ako sa to skončí, ale čo v danom momente cítite. Deväť poviedok, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia. A keď súvisia, tak len v cyklickom pocite, že k zdaru vždy niečo chýba, že až premena nedostatku je finálna surovina šťastia. Melanchólia, chlad, túžba, zmätok, rozorvanosť a nemožnosť dotýkať sa. Judith Hermann napísala niekoľko poviedok, v ktorých človek zistí, že cíti, avšak vtedy, keď už na tom nezáleží.

Ruleta melanchólie, cigariet a pocitu nenaplnenia
Každá poviedka si buduje svoj vlastný svet, sú sebestačné a nepretínajú sa v žiadnej postave. Napriek tomu rozprávači a rozprávačky takmer identicky cítia, pijú a fajčia, zamýšľajú sa nad životom, nad jeho stratami, úskaliami, ale aj láskavými momentmi a detailmi, ktoré robia život živým.

A rozprávajú, veľa, osobne a pekne.

Dôležitým prvkom je schopnosť cítiť, nech to u každého znamená čokoľvek. Bez lásky niet straty a bez straty niet života.

Vcítiť sa a cítiť, vyrozprávať a pochopiť
Písať o pocitoch a o tom, čo sa nám deje, nie je vždy jednoduché. Ani o neobvyklých momentoch života či pocite, že vám čosi chýba. Niekedy je to stará mama a jej guráž, inokedy bývalý priateľ, nenaplnené súznenie dvoch prívetivo žijúcich ľudí a sem-tam aj túžba, ktorá sa nikdy nepremenila na skutočnosť. A kedy cítime skutočnú hĺbku života? No predsa na konci, nech už sa pod koncom myslí čokoľvek.

Kedy, keď nie „neskôr“?
Letný dom, neskôr je kniha citu a momentov. Je to album riadkov obyčajných ľudí a v niektorých častiach môže čitateľ dokonca stretnúť aj seba samého. Minulosť sa vždy pretína s prítomnosťou, aj to sa tu človek dočíta, precíti.

Poviedky majú príjemné tempo a napätie, rozličnú formu rozprávania v rôznych prostrediach, ale jedno je vždy to isté: túžba rozprávať, pochopiť a pomenovať, čo človek v danom okamihu cítil. A cit je to silný, nostalgický, prirodzený a podmanivý. Ako život.


Judith Hermann Letný dom, neskôr

Artforum, 2023

Preklad: Michal Hvorecký

Zobraziť diskusiu (0)

Letný dom, neskôr

Letný dom, neskôr

Hermann Judith

Zbierka poviedok Letný dom, neskôr, vyšla prvý raz v Nemecku v roku 1998. Silné, melancholické a hutné poviedky so svojským humorom odvtedy sformovali viaceré generácie a dnes ich kritici a čitatelia zaraďujú medzi kultovú klasiku. Aj 25 rokov od svojho prvého vydania je toto nadčasové dielo stále aktuálne – autorkin stručný štýl je rozpoznateľný a návykový, rovnako ako originálna, magická a podmanivá atmosféra či nezabudnuteľné ikonické postavy.

Kúpiť za 16,11 €

Podobný obsah

Nebe patří nám

Recenzie

Nebe patří nám

Americký novinár Brendan Ian Koerner je redaktor magazínu Weird, venuje tematike kriminality a národno-bezpečnostnej problematike. O tom, že nielen v najaktuálnejšej súčasnosti, ale i hocikedy v relatívne hlbšej minulosti vedelo byť v Spojených štátoch pekelne veselo, každého razom presvedčí jeho vynikajúca reportáž s názvom Nebe patří nám. Mimoriadne zaujímavá správa sa u nás udomácnila vo výbornej edícii Prokletí reportéři populárneho vydavateľstva Absynt a do češtiny ju preložila Tereza Liers.

Novinár, ktorý nechce byť sudcom

Recenzie

Novinár, ktorý nechce byť sudcom

Po teroristických útokoch Hamasu proti nevinným na jeseň 2023 je každé písanie o izraelsko-palestínskom konflikte podozrivé. Knižná „anatómia“ Nathana Thralla ocenená Pulitzerovou cenou sa však ponára do každodennej reality takým poctivým spôsobom, že nikto nemôže byť urazený či pobúrený.

Obežné dráhy

Recenzie

Obežné dráhy

Čo znamená byť astronautom? Je to výsada? Zamestnanie pre extrémne trénovaných ľudí? Prináša neprenosné zážitky pohľadu z orbity na Zem? Zažívajú ľudia na obežnej dráhe odlúčenie, aké je neporovnateľné s tým na povrchu našej planéty? Kniha Obežné dráhy ponúka náhľad do života v ťažko predstaviteľných podmienkach, ale predovšetkým do myslenia a emocionálneho rozpoloženia mužov a žien žijúcich na mieste, kde geografické hranice nič neznamenajú. Za svoje rozsahom nie príliš dlhé dielo získala Samantha Harveyová v roku 2024 Bookerovu cenu.