Knihy tematicky vrcholia v tomto texte. Pandémia, migrácia, brexit, ale aj osobné morálne dilemy. Znovu sa stretávame s postavami z predchádzajúcich kníh, znovu sa mihnú literárne aj umelecké diela, znovu rezonuje otázka nielen Smithovej diela, ale istým spôsobom aj celej literárnej a umeleckej histórie: ako zobrazovať súčasnosť?

Juxtapozíciou Smithovej príbehov sú filmy Charlieho Chaplina, maľby Pauline Botyovej, diela Tacity Deanovej a Barbary Hepworthovej, literárne ozveny diela Katherine Mansfieldovej, Shakespeara a Charlesa Dickensa. Román sa začína skepticko-ľahostajným „každý vravel: a?“ (s. 13) a Leto je odpoveďou na každé a? so zdvihnutým obočím: odpovede sú v aktivizme Sachi, v hľadaní Roberta, v mlčaní Ashley a v Irisinom prekonávaní izolácie, keď treba pomáhať ľuďom.

V tetralógii Ali Smithovej sa cyklickosť ročných období rýmuje s cyklickým opakovaním histórie.

V centre románu rozoznáme „letného Nemca“ (s. 114) Daniela Glucka, ktorý je internovaný v britskom zajateckom tábore počas druhej svetovej vojny. V súčasnosti si pri pospávaní spomína na toto obdobie, na sestru aj otca, na protichodné mediálne správy o tomto zariadení: „Odkáž odo mňa Daily Mail, Keith, zavolá za nimi Daniel, odo mňa ako predstaviteľa všetkých nás, že sme tu internovaní v zajateckom tábore, nie sme nepriatelia, a že väzenie vždy ostane väzením, aj keď je august a obloha modrá.“ (s. 112) Ali Smithová prepája spomienky Daniela Glucka s novými postavami a aj s postavami z predchádzajúcich častí, prelína sa vojnový čas so skúsenosťami z utečeneckého zariadenia v Británii.

Osobné témy rieši herečka Grace, ktorá spomína na leto 1989 v alúziách na Shakespearovu Zimnú rozprávku a Dickensovho Davida Copperfielda. Jej 16-ročná dcéra Sacha je inteligentné a vnímavé dievča, plné súcitu s imigrantmi a s prírodou ohrozenou klimatickou zmenou. Sachin brat, 13-ročný Robert, sa zaujíma o Einsteina a čas. Prilepí Sachi na ruku sklené presýpacie hodiny, aby mala čas navždy vo svojich rukách. Spolu so Charlotte a s Artom (z románu Zima) cestujú do mesta, kde žil Einstein a kde Grace zažila krásne letné momenty, umelecké aj ľudské.

V Lete téma brexitu ustupuje covidu, ale najmä historicky večnej téme utečenectva a vojny: „Želám si, aby prestali používať vojnový jazyk a vojnové obrazy. Toto nie je vojna. Deje sa pravý opak. Pandémia robí z múrov, hraníc a pasov bezvýznamnosti, ktorými podľa prírody sú.“ (s. 240) Leitmotívy hranice, ostnatých drôtov a plotov sa opakujú vo všetkých časových aj priestorových líniách románu: v spomienkach Daniela Glucka na internačný tábor, v liste vietnamského utečenca, v Gracinom hľadaní starého kostolíka: „Keď potom neskôr na prechádzke hľadala starý anglický kostolík, ktorý navštívila pred tromi desaťročiami a matne si ho pamätala ako zvláštne miesto, narazila namiesto neho na masívny drôtený plot, ktorý vyzeral, že zatarasuje väčšinu pozemku.“ (s. 216) Ale práve Iris, ktorú si tiež pamätáme z románu Zima, prekračuje hranice (pandemickej) izolácie aj veku. Svojou láskavosťou a praktickosťou pomáha všetkým, čo to potrebujú. Paralelne, Sacha svojimi listami o dážďovníkoch a prírode prekonáva vlastnú izoláciu v lockdowne aj izoláciu vietnamského imigranta. V Lete ponúka Ali Smithová syntézu a symfóniu nášho času a histórie.

Leto je popretkávané Zimnou rozprávkou, ktorá je hrou o nádeji, odpúšťaní a liečení starých rán, čo môže byť odkazom aj pre súčasnosť: „Čo to všetci chceli od seba navzájom v tom hlasovaní, čo rozdelilo krajinu, rozkrájalo jej vlastnú rodinu ako drôt na syr, prerezalo každodennosť do horkosti, s ktorou si nikto nevedel rady, ktorou toľko ľudí zvyklo ubližovať druhým, nech hlasovali akokoľvek, v hlasovaní, ktoré teraz mohlo byť pre jedno jej dieťa kliatbou a pre druhé povolením byť voči druhým hrubé, hlasovanie pre ňu také dôležité, ale taký prežitok pre bystrú mladú osobu, akou je to dievča Charlotte, že by ho mohla nazvať muchou na zdochline?“ (s. 218)

Román preklenúva osamelosť každej z postáv, približuje jej uvažovanie ostatným, je o odpúšťaní a otvorenosti. Podobne, textové stvárnenie individuálnych postáv je skôr kolážou ako plochým portrétom: „No čo ak je človek kombináciou všetkých týchto vecí. A nedokáže byť len jednou z nich?“ (s. 259)

Ali Smith: Leto

Artforum, 2022

Preklad: Kristína Svrčková

Ilustrácie: Veronika Klímová

Zobraziť diskusiu (0)