Problém sa ešte prehlbuje v okamihu, keď je interpretácii podrobená aj spisovateľova biografia a dá vzniknúť najrozmanitejším obdobám Brodovej ,,kafkológie“, zachádzajúcej občas tak ďaleko, že svojvoľnými teoretickými konštruktmi realitu autorovej tvorby i jeho vlastnú prevracia naruby. Ako si potom vysvetliť relatívne kladné prijatie beletristických textov, ktoré do veľkej miery stavajú svoj sujet práve na portrétovaní životných príbehov spisovateľov – napríklad A. C. Doylea (Arthur a George Juliana Barnesa), Friedricha Nietzscheho (Když Nietzsche plakal Irvina D. Yaloma) alebo P. O. Hviezdoslava (Žila som s Hviezdoslavom Jany Juráňovej)? Túto otázku sa pokúsime zodpovedať spolu s bližším pohľadom na dielo Leonida Cypkina, nesúce názov Léto v Baden-Badenu, kde nám je umožnené cestovať spolu s autorom po stopách Dostojevského.

Napriek tomu, že je spomínaný román radený medzi najlepšie počiny ruskej literatúry, pre slovenského čitateľa bol Leonid Cypkin až do vydania českého prekladu (Prostor, 2015) pojmom takmer neznámym. Táto skutočnosť nie je ale vzhľadom k osudu Léta v Baden-Badenu až taká prekvapujúca. Jeho malá časť vyšla v emigrantskom týždenníku Novaja Gazeta roku 1982 a aj napriek nemeckému (1983), či anglickému vydaniu (1987) sa v tej dobe výraznejšej pozornosti nedočkal. Zásluhy za znovuobjavenie tohto ,,strateného majstrovského diela“ môžeme do veľkej miery pripísať americkej prozaičke, publicistke a filozofke Susan Sontagovej, ktorá roku 2001 nielenže vyzdvihla jeho kvality pre The New Yorker, ale prispela aj predhovorom k novému anglickému vydaniu. Samotný Cypkin bol za svojho života známy takmer výhradne pre svoju vedeckú činnosť v oblasti patológie. Jeho literárne pokusy boli známe iba okruhu najbližších známych, pričom súbor poviedok a dvoch noviel (Most cez Neroč z r. 1973 a Norartakir z r. 1976) čitatelia spoznali až tri desaťročia po ich napísaní. Léto v Baden-Badenu je jediným Cypkinovým dielom vydaným za jeho života. Zomrel sedem dní po publikovaní v roku 1982.

Na rozdiel od Yalomovho psychologického románu znázorňujúceho fiktívne stretnutie Josefa Breuera s Friedrichom Nietzschem, kde faktografické prvky slúžia len ako surový materiál pre autorovu predstavivosť, zvolil Cypkin prístup vernejší hlboko osobnému zaujatiu Dostojevským. Štylizuje sa teda do postavy rozprávača, ktorého na spôsob ruskej románovej tradície, podobne ako Myškina na prvých stránkach Idiota, sprevádzame na ceste z Moskvy do Leningradu. Vo vlakovom kupé zaujato listuje Denníkom Anny Grigorjevny Dostojevskej, konfrontuje jej zápisky s literárnou i neliterárnou tvorbou Fjodora Michajloviča, a v snahe priblížiť sa mu prispieva k obom vlastným komentárom, vlastnou predstavou o popisovaných udalostiach. Nepúšťa sa však do teoretizovania s nárokom na definitívnu platnosť matematického dôkazu, ako sa o to pokúšal pri výklade Kafku Brod - celým románom prestupuje vedomie perspektívy výsostne osobnej a spochybňuje úsilie tých interpretov Léta v Baden-Badenu, ktorí by mu chceli pripísať charakter literárnovednej práce. Cypkin jednoducho iba dokresľuje portrét Dostojevského života tam, kde nachádza biele miesta, či sa naň pozerá z pozície samotného spisovateľa, jeho manželky, kolegov literátov alebo príbuzenstva. Tieto faktografickým materiálom iba nedostatočne pokryté medzery predstavujú poväčšinou spisovateľov život citový, emocionálny a predovšetkým milostný. Léto v Baden-Badenu by sme mohli pri troche zveličenia označiť aj za ľúbostný román, keďže jeho hlavnú os by bolo možné načrtnúť vzájomným vzťahom starnúceho spisovateľa a jeho niekdajšej zapisovateľky, mladučkej Anny Grigorjevny. Tá pôsobí na pozadí Dostojevského neurastenickej povahy, zmietanej hráčskou vášňou, ktorá ich oboch priviedla na pokraj existenčnej krízy, až obdivuhodne oddane svojmu manželovi. Oddanosť to je zatvrdilá, občas energická až zúfalá. Dostojevskij si jej je vedomý a Annu Grigorjevnu vďaka nej obdivuje, ba dokonca uctieva, no zároveň si v konfrontácii s jej charakterom uvedomuje vlastnú nízkosť a manželku túži ponížiť. Všeobecne sa dá povedať, že Cypkinov portrét spisovateľa rozhodne nie je z najlichotivejších. Sme svedkami vyslovene trápnych epizód Dostojevského života, chronickej túžby po uznaní a obdive, žiarlivostných scén, zúčastňujeme sa jeho ponížení na verejnosti aj v súkromí. Predstavuje sa nám Dostojevskij márnomyseľný, takmer narcistický a hneď vzápätí zase sebaľútostivý, urazený, ponížený – Dostojevskij, ktorý obdivuje démonicky pevný charakter Stavrogina z Diablom posadnutých, pričom sa krčí v posteli prostitútky ako antihrdina Zápiskov z podzemia.

Cypkin sa však nezúčastňuje Dostojevského peripetií iba ako ľahostajný pozorovateľ – pokúša sa odhaliť jeho význam vo vlastnom živote, napríklad, keď sa ako syn židovského lekára musí vyrovnať so spisovateľovým antisemitizmom a xenofóbiou. Popri svojich úvahách rozprávač zároveň reflektuje vlastnú dobu, totiž reálie sovietskeho Ruska, predstavuje čitateľovi členov vlastnej rodiny a fotografuje miesta, ktorými prešiel Dostojevskij. Tento spôsob rozprávania pripomína do značnej miery Flaubertovho papouška Juliana Barnesa - Barnes taktiež pracuje s postavou nadšeného obdivovateľa Flaubertovho diela, ktorý sa pri kopírovaní spisovateľovej cesty zaoberá aj vlastnou realitou. Cypkin vlastný text navyše ozvláštňuje a činí ho osobitnejším aj po formálnej stránke – čitateľ si zakrátko uvedomí takmer úplnú absenciu odstavcov či bodiek za vetou, slová plynú ako prúd vedomia podrobeného nespútanej asociácii, a prechody medzi biografickou a autobiografickou časťou textu pôsobia dojmom o to organickejším.

Léto v Baden-Badenu je písomnosťou človeka s intímnym vzťahom k Dostojevského dielu a ten prerastá celou jeho štruktúrou. Nie je však spisom teoretickým - aj napriek pedantsky spracovanému faktografickému materiálu si nečiní nárok na faktografickú presnosť. Sám Cypkin označil svoj text za román, pričom ten je z definície produktom fikcie. A pokiaľ ho ako taký bude čitateľ skutočne brať, nedopúšťa sa zločinu na reálnych postavách, ktoré si pre svoje účely prepožičiava. Navyše je románom skutočne vynikajúcim a kaziť si ho teoretickými konštruktmi by bola jednoducho škoda.

Leonid Cypkin

Léto v Baden- Badenu

vydal Prostor 2015

preklad: Jakub Šedivý

Zobraziť diskusiu (0)