Ako v takom dave rozoznať Cigánov? Zo Slovenska, z Čiech. Podľa farby pleti? Je ľahké si pomýliť Cigána s Turkom, Bulharom, Indom. Ženy podľa kvetovanej sukne? Môžu nosiť iné. Mužov podľa širokej kravaty a deravých dierkovaných topánok s predĺženou špičkou? To je príliš málo. Podľa češtiny a slovenčiny? A ak hovoria po cigánsky? Ako odlíšiť cigánčinu od iných jazykov znejúcich v prístavnej hale?

Pozrite sa pozorne. Vidíte rodinu. Mieri ku dverám, za ktorými úraduje anglický immigration officer. Najprv ide muž. Žena niekoľko krokov za ním. Nakoniec deti. Cigáni. Tak by to vyplývalo z poradia.

Dospelí unavení, s vrecami cez plece. A decká veselé. Vlasy ako čierna káva, oči tiež. Dívajú sa so záujmom. A hluku je veľa. A zábava. Aj pohyb je tu. Podskakovanie nôh v prikrátkych moderných nohaviciach: dopredu, dozadu, vpravo a vľavo. Pôsobí to tak, že cesta k dverám sa stáva zaujímavou, plnou zákrut.

Cigáni boli po celé stáročia na ceste. Dobre ju poznajú. Kto ich chce rozoznať v dave, mal by na to pamätať.

Náhle plač, krik. Deti to príliš prehnali so zábavou. Ale rodičia im neukázali hnev. Vrecia nechávajú tak, berú na ruky, túlia. Áno, to sú Cigáni.

Zmizli za dverami.

Badžo (taká cigánska prezývka) vycestoval z domu v nedeľu večer. Spadlo to na nich náhle. Bolo to tak: štvrtok, decká na dvore a Badžo sa vo svojich Michalovciach zohrieva pri peci, pozerá film. Prichádza Ilona.

– Július, Štefan, Dezider, Holub s Holubovou… Všetci sú v Anglicku. Tam ich deti žijú ako králi. Tam nepíšu po múroch „Cigáni do plynu“. Badžo! Moja sestra Vlasta tam tiež ide!

Všetko je to pre Josefa Klímu z českej súkromnej televízie NOVA, sledovanej taktiež na Slovensku. Klíma natočil reportáž Cikáni jdou do nebe. Minulý rok úplne na konci septembra ukázal, ako Ladislav Ščuka – murár z Košíc – a jeho rodina žijú v Doveri. Z programu vyplývalo, že Anglicko je rajom pre Cigánov.

Ak v televízii NOVA niečo povedia, pre Badžových susedov je to skoro sväté. Skôr – v auguste v roku 1996 – reportér Klíma to isté rozprával o Kanade. Že víza zrušili, že Cigánov tam majú radi, že môžu dostať azyl, prácu, byt. Po tom programe mnohí Badžovi známi vycestovali. Chýbali letenky, museli ich objednávať niekoľko mesiacov vopred. Ľudia popredali, čo kto mal. A Cigáni z Ostravy napísali petíciu starostovi zo svojej štvrte, aby im dal príspevok na lietadlo. Aj by dal. Už dva týždne po programe o azyl v Kanade požiadalo štyristo Cigánov. A ešte by aj žiadali, ale Kanada ihneď vrátila víza. Dobre, že aspoň tamtým sa to podarilo. Záver: ak máš čo robiť, rob to rýchlo.

Badžo vstal spod pece.

– Odchádzam predať motorku, budeme mať na cestu. Dlho sa nebalili. Zobrali so sebou toľko vecí ako bežne, keď sa vyberali k tetke do Toporca. Kľúč nechali u svokry. Susedov poprosili: nikomu ani muk, načo Slováci majú vedieť. Do Bratislavy sa vliekli škodovkou príbuzného, potom nasadli na autobus a cez Rakúsko, Nemecko, Francúzsko docestovali do Calais, napokon sa ocitli na trajekte.

Tam prvýkrát uvideli nie prístav, ani nie rieku, ani jazero. More. Tú prvú morskú cestu absolvovali v tmách: vôňa máčaných sleďov, slané pery. Počas šumu mora sa ľahko zaspáva. Ledva čo deti zaspali, hneď budíček. Otváraj oči, to je už Dover! Pohli sa v nedeľu, dnes je streda. Takže cesta do krajiny, kde nie je rasizmus, trvala tri dni. Tu im bude dobre.

Na línii Michalovce – Dover – Michalovce funguje telegraf bez drôtu. Preposlal informáciu: O azyl žiadaj ihneď. Prídeš v stredu, popros v stredu. Vo štvrtok úradník povie, že si turista. Badžo využil túto radu, dostal sa do sály pre pasažierov s problémami. Teraz čaká, až ho zavolá immigration officer. Ubieha hodina za hodinou.

Zmráka sa, keď ich konečne zavolajú. Úradník im berie pasy. Berie odtlačky prstov. Robí fotografie. Deťom tiež: pravý profil, ľavý profil, en face.

Ilona sa chveje.

– Badžo, oni si myslia, že my sme banditi.

Čierne úradníkove oči sa zavrtávajú do každého pohybu Badža, do každého myknutia tváre. Ind sa pýta prostredníctvom tlmočníka.

– Dobre sa cítite? Môžete viesť ten rozhovor?

Badžo bez premýšľania.

– Áno.

Keby nesúhlasil, mal by šancu na stretnutie s advokátom, ktorý mu prináleží z úradu. Dozvedel by sa, čo je v jeho minulosti dôležité a čo nie. Pochopil by význam úradníkových otázok. Jeho obhajca by prišiel na výsluch. To by zmobilizovalo tlmočníka, ktorý nie vždy pracuje pozorne.

Badžo urobil chybu, ako mnohí pred ním. Nevedel, že sa práve začala veľká hra. Hra o status utečenca. Hra o azyl. Ten sa nedá kúpiť v obchode ani nájsť na ulici, ten sa nedostáva ako dar. To si treba uchmatnúť, vybojovať. To je vražedný boj, hoci sa koná v tichosti kabinetov, na papieri. Odporcom je úrad. Obhajujú – svetové konvencie, európske nariadenia, anglické paragrafy. Páchateľovi treba dokázať vinu. Inak je tomu pri snahe o azyl. To utečenec má preukázať, že bol vo svojej krajine prenasledovaný. Korunný dôvod: stopy po mučení. Veľmi dobrý dôvod: doklady. Badžo má len slová. Úradník mu neverí.

Zobraziť diskusiu (0)