Kniha Liečiť zlo láskou vyšla pôvodne v roku 2001 vo vydavateľstve Kalligram. Reedícia nedávno vyšla vo vydavateľstve Artis Omnis v edícii Pamäť, ktorá sa zameriava na reflexiu novodobých dejín Slovenska a nájdeme v nej napr. spomienky Ivana Šimka Ako sme si nasadili červené nosy a vyhnali Mečiara, faktografickú knihu Róberta Kotiana o rozdelení Československa Ako sa delil štát alebo knihu rozhovorov s významnými slovenskými osobnosťami 30 rokov po, ktorá sa venuje dynamike vývoja slovenskej spoločnosti po roku 1989. Spoluautorom knihy Liečiť zlo láskou bol Rudolf Lesňák (1928 – 2006), spisovateľ a publicista so zámerom na kresťanskú samizdatovú literatúru, ale aj zločiny komunizmu.

Pôvodná verzia knihy bola s odstupom rokov doplnená o ďalšie texty, predovšetkým o úvod Anny Záborskej, dcéry Antona Neuwirtha, a záverečný text Martina Luterána, rektora Kolégia A. Neuwirtha, vzdelávacej inštitúcie zameranej na formovanie kresťanských intelektuálov. Z obidvoch textov je zrejmé, že obdiv k odkazu významného človeka nie je budovanie idealizovaného pomníka, ale pripomienkou každodenných skutkov dokazujúcich, ako môže človek vzdorovať nepriazni individuálnych problémov aj nepriateľskej spoločenskej situácie.

V jadre publikácie je autobiografické rozprávanie zaznamenané Rudolfom Lesňákom. V prvých dvoch tretinách textu sme svedkami zložitých životných osudov od detstva cez štúdium, druhú svetovú vojnu, väzenie, rodinné radosti a starosti, pôsobenie ako lekára. Za aktivity v kresťanskom spoločenstve Rodina bol v roku 1953 zatknutý a odsúdený na 12 rokov väzenia, po amnestii v roku 1960 pracoval ako lekár v Žiline, Čadci a Martine, no venoval sa aj výskumu v oblasti chémie. Posledná tretina sa venuje pôsobeniu po roku 1989, významnému angažovaniu sa v Kresťanskodemokratickom hnutí, kandidatúre na prezidenta v roku 1993 a pôsobeniu ako veľvyslanca pri Svätej stolici.

Rozprávania Antona Neuwirtha sú svedectvom o dobe, šírení zla (nacizmus, komunizmus, mečiarizmus) a reakcií naň. Profesia lekára a silné duchovné zázemie vychádzajúce zo židovskej aj z kresťanskej tradície spôsobili, že na jednej strane ho síce niektoré spoločenské zriadenia vyhodnocovali ako nepriateľa, no ľudia v bezprostrednom kontakte ho vnímali ako vzácnu osobnosť.

V spomienkach sa vracia nielen k výkonu svojich povolaní, ale aj k problémom, s ktorými bol konfrontovaný ako zamestnanec štátu. No rámec knihy je širší: mimoriadne prínosné aj pre súčasný diskurz sú jeho postrehy napr. o národe alebo referende, keď si kladie otázku, či má pri závažných témach prednosť nástroj priamej demokracie alebo volení zástupcovia. V odpovedi sa prikláňa k druhej možnosti, ale s dodatkom: „Skôr než ktokoľvek predloží otázku referenda, nech skúma svoje vedomie a svedomie. Je totiž nemorálne žiadať od niekoho rozhodnutie o nepoznanom.“ Nevypovedajú tieto dve vety o súčasnosti viac ako hodiny hádok politikov?

Kniha Liečiť zlo láskou má viacero dimenzií a okrem autobiografickej a reflexie spoločenských otázok nesmieme zabúdať na veľmi významný aspekt, leitmotív niekedy ukrytý medzi riadkami, inokedy explicitne pomenovaný: ide o povahu utrpenia, jeho umiestnenie v ľudskom živote, schopnosť vyrovnať sa s ním alebo neprijať ho. Kedy má utrpenie zmysel, má ho vôbec? Čitatelia budú možno prekvapení, ako zrozumiteľne a otvorene sa v textoch píše o rôznych morálnych problémoch týkajúcich sa hraničných situácií. Prínosom knihy tiež je, že osobnosť Antona Neuwirtha si môže pripomenúť alebo spoznať širšia verejnosť, pretože doteraz bol známy skôr v okruhu kresťanských intelektuálov.

Anton Neuwirth, Rudolf Lesňák: Liečiť zlo láskou

Artis Omnis, 2021

352 strán

Zobraziť diskusiu (0)