Marta Slizová
14.1.2025
Lietaj a ži ako Flea: vedome a úprimne
Memoáre Michaela Balzaryho, basgitaristu a zakladajúceho člena populárnej kapely Red Hot Chili Peppers, ma priťahovali ďaleko skôr, ako sa slovenský preklad tejto knihy dostal na pulty kníhkupectiev. Nebolo to však preto, že by som bola fanúšikom RHCP: ich hudba mi je známa, ale nie blízka. Zaujala ma úprimná výpoveď muža na prahu šesťdesiatky, ktorý žil a tvoril tak divoko a nespútane, s toľkými prešľapmi, poblúznenými zmyslami, a aj napriek tomu dokázal prežiť a dúfať, že raz sa skutočne stane profesionálnym hudobníkom.
Detské sny, ťažoba a bláznivé tance na hrane smrti
Jeho detstvo bolo všetko, len nie harmonické: hlasné hádky rodičov, rozvod, roky odlúčenia od vlastného otca, život s otčimom, ktorý pil a drogoval, mama, ktorej ľahostajnosť voči vlastným deťom mi dodnes nedá spávať. Flea akoby dieťaťom bol a zároveň nikdy nebol: možno aj preto sú pre neho detská nespútanosť a úprimnosť také vzácne, ústredné a jedinečné.
Napriek všetkému v tomto marazme spoznal jednu z najvzácnejších emócií a hodnôt, ktorou kedy dýchal a žil: hudbu. A práve tá mu v mnohom zachránila triezvy úsudok, kontakt so základnými princípmi života a najmä úprimnosť voči sebe samému.
Množstvo chýb, prešľapov a tomu priamo úmerná dávka úprimnosti
„Ale ak punkrock znamená, že človek sa nikdy nemusí ospravedlniť, tak ja z dlhodobého hľadiska punkrocker nie som.“
Flea nežil dobre a je si toho vedomý. Vie, že ubližoval, najmä sebe, svojmu telu a mysli, vie, že robil množstvo nezákonných vecí, podrazov a nie vždy sa správal tak, ako by sa správal dnes. Flea ľutuje a preberá plnú zodpovednosť za to, kým bol: nevyhovára sa na nevyspytateľnosť drog, ťaživosť detstva a osudu, aj napriek tomu, že by mohol a dávalo by to zmysel. Nie. Flea sa nechce vyhovárať, Flea chce rozprávať o svojom živote: o priateľstvách, drogách, o tom, čo cítil, o prvých pokusoch byť profesionálnym (pozor, nie populárnym) hudobníkom či o tom, čo ho držalo nad vodou, keď sa pretĺkal životom.
Spomína a popritom píše. Veľa, hĺbavo a poeticky. V každej vete cítite jeho lásku k literatúre, hudbe a životu, odpor k rasizmu a výzvu k spoločenskej tolerancii, k potrebe žiť najlepšie, ako vieme. Aj vtedy, keď sa potáca na hrane života a smrti, keď priveľmi riskuje (čo otvorene priznáva) a ohrozuje na živote nielen seba, ale aj svojich najbližších.
Stále sa necháva strhnúť hudbou. Cíti ju každou bunkou svojho tela. Objíma, miluje a rešpektuje život. Aj chyby, ktoré k nemu patria, a aj napriek nim dáva životu šancu. Flea vie, že za chyby sa môžeme, ale aj nemusíme hanbiť, ak z nich vieme vyťažiť a začať znovu vedome žiť.
Michael Balzary (Flea): Acid for the Children. Spomienky
Preklad: Dana Petrigáčová
82 Bøok & Design Shõp, 2024
