V roku 2017 sa k nám dostalo niekoľko mimoriadne zaujímavých kníh o povahe vesmíru, času a priestoru. Išlo o knihy od Carla Rovelliho (Sedem krátkych prednášok o fyzike, O čase) a o Astrofyziku pre zaneprázdnených. Autorom poslednej menovanej je americký vedec a popularizátor vedy Neil deGrasse Tyson, známy z rôznych televíznych programov, napr. Cosmos: A SpaceTime Odyssey. Tyson vyvíja intenzívne aktivity aj na sociálnych médiách, jeho Twitter sledujú desaťtisíce ľudi a príležitostne vyvolajú konfrontáciu, na ktorú Tyson reaguje aj v Listoch od astrofyzika (príkladom je aj útočná reakcia speváka Mobyho na Tysonov tvít o krave ako biologickom stroji).

Listy od astrofyzika v štyroch blokoch postupne predstavujú Tysona nielen ako astrofyzika, ale aj ako obľúbeného intelektuála, dokonca až mentora. Tak ho vnímajú mnohí, pretože on sám vzdelanie považuje za spôsob ako zlepšiť život jednotlivca a aj celej spoločnosti. Kniha je sériou jeho odpovedí na otázky rôznych ľudí: obdivovateľov, kritikov, detí, dospelých, náboženských fundamentalistov, zvedavých alebo zanietených laikov, väzňov, učiteľov atď. Vidieť, že Tysonove skúsenosti s komunikáciou sú bohaté, navyše je obratný štylista, ktorý dokáže stručne, no jasne, vysvetliť svoj postoj.

V častiach Étos, Pátos a Kairos sa Tysonovi zdôverujú rôzni ľudia so svojimi životnými osudmi, viacerí žiadajú o radu. Tyson sa tu ukazuje ako človek, ktorý skôr ponúka variabilitu možností než jednu cestu. Predovšetkým v odpovediach súvisiacich s otázkami o posmrtnom živote, povahe smrti, existencii Boha pôsobí Tyson veľmi vyrovnane. Zdá sa, že je hlboko zmierený s vlastným svetonázorom agnostika. Na veriacich môžu jeho postoje pôsobiť provokačne (dokladajú to nakoniec aj ich reakcie), no Tyson prejavuje pokoj človeka, ktorý o duchovných témach podrobne a dlhodobo uvažuje.

Tyson miluje vedu a svoj svetonázor zhrnul do tzv. kozmickej perspektívy. Písal o nej aj v Astrofyzike pre zaneprázdnených a v jej jadre je to „schopnosť uplatniť získané vedomosti a poznatky pri hľadaní nášho miesta vo vesmíre“. Pokúša sa v nej priviesť ľudí k pokore vzhľadom na postavenie planéty Zem ako nášho jediného domova, drobučkého, vzácneho zrnka. „Kozmická perspektíva otvára našu myseľ nevšedným myšlienkam – nie však natoľko, aby sme uverili všetkému, čo nám povedia.“ Prítomný je tu aj realizmus našej situácie: „Kozmická perspektíva ukáže našim očiam vesmír v pravom svetle; nie ako pohodlnú kolísku, čo prekypuje životom, ale ako chladné, pusté a nebezpečné miesto“. V žiadnom prípade nejde o beznádej, z celej knihy cítiť hlboký záujem o druhých, najsilnejšie sa to prejavuje v kapitole Tragédia, kde ako očitý svedok opisuje pád dvojičiek Svetového obchodného centra 11. septembra 2001. Ukončiť snáď môžeme Tysonovým pozdravom, akým viackrát vyzýval na konci korešpondencie: „Neprestávajte vzhliadať ku hviezdam!“.

Neil deGrasse Tyson: Listy od astrofyzika

Preklad: Katarína Grozaničová

Tatran 2019

240 strán

Zobraziť diskusiu (0)