Listy vytrvalého a smelého glosátora
Orwellovo dielo v slovenčine dostáva podnetné doplnenie v podobe spisovateľových listov. Je v nich prítomný ako nezávislý a kriticky uvažujúci muž, pre ktorého ťažké životné bremená neboli iba literárnou témou či akademickou záležitosťou.
Nekompromisne proti diktatúram
Prekladateľ v predslove upozorňuje, že súčasťou deväťtisíc strán rôznych Orwellových textov je aj tisícsedemsto listov. Pre potreby slovenského čitateľa bolo nevyhnutné spraviť z nich výber toho najzaujímavejšieho.
Nakoniec sa podarilo pripraviť the best z literárneho aj osobného hľadiska. V listoch sa postupne odkrýva Orwellov život. V reakcii na zložité až dramatické udalosti prvej polovice 20. storočia sa nevyhýbal formulovaniu jasných pozícií.
Slávny anglický prozaik nebol iba glosátor. Svoje socialistické postoje cibril priamo medzi chudobnými. Zúčastnil sa na španielskej občianskej vojne, v ktorej prišiel o mnohé ilúzie. Odmietol naivistický pacifizmus, pretože „pacifizmus odmieta čeliť problému vládnutia a pacifisti vždy myslia ako ľudia, ktorí nikdy nebudú v pozícii niečo kontrolovať“.
Napriek svojmu intelektuálnemu pobytu na ľavom krídle Orwell vytrval v nekompromisnom a otvorenom antistalinizme. Tým si vyslúžil opovrhnutie v krajinách sovietskeho bloku. A nielen tam. Dráždil aj vlastných doma, pretože počas vojny a po nej bolo módne sympatizovať so Sovietskym zväzom a veľkoryso mu odpúšťať zločiny a teror.
Pri dnešnom hľadaní správneho postoja voči ruskej agresii a imperiálnym chúťkam Putinovho režimu je zaujímavé sledovať Orwellove reakcie na obvinenia z rusofóbie. „Som proti všetkým diktatúram a myslím si, že ruský mýtus ťažko poškodil ľavicové hnutie v Británii i všade inde, a preto je nad všetko ostatné nevyhnutné ukázať ľuďom ruský režim taký, aký je. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že by sa u nás mohla vyvinúť nejaká forma domáceho totalitarizmu.“
Zraniteľný a krehký hrdina
Pokiaľ by niektoré vážené európske noviny dnes v úvodníku publikovali Orwellove postoje, mnohí by si ani nevšimli dátum vzniku týchto textov. Strašidlá totality sa predsa stále plazia tmou nevedomosti a pasívnej naivity.
Kde-tu spomenúť autora románu 1984 a Zvieracej farmy je relatívne bežné, ale odhaliť súvislosti zrodu jeho postojov aj históriu trápení, ktoré mu v živote priniesli, dáva poznaniu britského prozaika novú intenzitu.
Eric Arthur Blair (to je Orwellovo pôvodné meno) adresuje svoje listy vydavateľom, iným spisovateľom (H. Millerovi, A. Koestlerovi aj T. S. Eliotovi), manželke, recenzentom svojho diela či šéfredaktorom dôležitých médií. Žiada presnosť vo faktoch a férovosť v hodnoteniach. Odmieta cenzúrne zásahy, ideologickú ťarbavosť mnohých kolegov a falošnosť pri odhaľovaní totalitárnych tendencií rôzneho druhu.
Orwell nepíše svoje listy z pozície sebavedomej celebrity zvyknutej na obdiv a blahobyt. Bojuje s pľúcnou chorobou a popri mizerných honorároch aj o fyzické prežitie. Najdojímavejším listom je ten, ktorého adresátom bol on. Manželka Eileen Blairová mu píše v marci 1945 pred svojou operáciou, z ktorej sa už neprebudila.
Orwell je hrdinom plachým, často osamelým a krehkým. A predsa – aj takí dokážu veci, vďaka ktorým zostávajú trvalou súčasťou našej pamäti.
George Orwell: Listy
Preklad: Igor Otčenáš
Premedia, 2024