Dielo Raya Bradburyho (1920 – 2012) je rozsiahle a rozmanité, napriek tomu ho však spájajú viaceré prvky. Predovšetkým veľká láska k jazyku a ľudstvu ako takému. Či už čítame jeho fantastiku, alebo realistické prózy, naplno nás zasiahne humanizmus, poetické vyjadrovanie a snaha o zachytenie podstaty človeka. V posledných rokoch sme si mohli postupne prečítať jeho zásadnú antiutópiu 451 stupňů Fahrenheita (Plus, 2015), legendárne Marťanské kroniky a Ilustrovaného muža s vážnymi filozofickými otázkami (Plus, 2017) a do žánru hororu nás voviedli poviedky zo zbierky Temný karneval (Plus, 2018). Pampeliškové víno predstavuje Bradburyho zas ako spisovateľa realistickej prózy, pútavej, hravej, no miestami aj vážnej.

Kniha nemá súvislý dej, sú to skôr epizódy, výseky a udalosti v živote ľudí zo susedstva pospájané do jedného celku. Hrdinovia sú predovšetkým deti: v lete 1928 malý Douglas Spaulding spriada plány, čo všetko potrebuje stihnúť. Nemá to konca-kraja, očakáva veľa diania a to deň po dni aj prichádza. V priebehu kapitol sa menia postavy a ich starosti: Douglas túži po nových teniskách, spolu s bratom a otcom zbiera lesné ovocie, ich matku pohltí strach, Leo Auffman sa snaží zostrojiť stroj na šťastie, starnúca pani Bentleyová sa sporí s deťmi o to, či naozaj tiež prežila detstvo... Pokojný priebeh leta však zatieňuje postava Samotára a jeho temných úmyslov.

Hlavnými témami Pampeliškového vína sú život, smrť, plynutie času, spomienky a ich prchavosť vo vzťahu k súčasnosti. Bradburyho majstrovstvo spočíva v spracovaní týchto náročných tém: používa jednoduchý jazyk, svieži, ľahký na čítanie, no zároveň dáva podnet na zamyslenie. Keďže hlavné postavy sú predovšetkým deti, nájdeme v knihe aj výbornú esej odborníčky na modernú literatúru Lahny Diskinovej o detských hrdinoch v Bradburyho prózach.

Pampeliškové víno obsahuje veľa lyrických prvkov a poetických metafor. Hneď v úvodnej kapitole sa Douglas prirovnáva k dirigentovi a spokojnému kúzelníkovi, ktorý po zobudení prebudí k životu nielen svoju rodinu, ale aj mesto. Pre Bradburyho hrdinov je svet dobrodružstvo objavovania a jazyk nástrojom spoznania krásy každodennosti (o čom svedčí aj Douglasov nápad zaznamenávať udalosti leta písomne). V každodennosti nachádza Bradbury výnimočné okamihy formujúce život. Ak bežne chápeme sviatok ako opozitum všednosti, tak v prípade tejto prózy platí presný opak: aj v bežný letný deň sú prítomné neopakovateľné okamihy, ktorá sa zmenia na spomienky. Pampeliškové víno fanúšikov Bradburyho určite poteší a možno to bude prvá kniha pre tých, ktorí gigantický a nespútaný vesmír tohto fenomenálneho spisovateľa ešte nepoznajú. Nám neostáva iné, len závidieť, aké literárne zážitky ich čakajú pri prvom čítaní tejto aj ďalších jeho kníh.

Ray Bradbury: Pampeliškové víno

Preklad: Tomáš Hrách, esej Lahny Diskinovej preložil Jiří Hron

Plus, 2020

224 strán

Foto: Flickr.com

Zobraziť diskusiu (0)