Dvojica autorov sa v 70. rokoch v Argentíne rozhodla spopularizovať Lovecraftove diela. Podľa slov Buscagliu, ktorý sa s Brecciom spoznal na umeleckej škole, cítili snahu priniesť čitateľom aj niečo viac než len „priemerný komiks“. Alberto Breccia bol už v tom čase známy ako autor komiksov Sherlock Time, Mort Cinder či Eternaut a návrh spoločného projektu ho nadchol. Výsledkom bol súbor Lovecraftových poviedok v modernistickom čiernobielom prevedení. Vo veľkom formáte a preklade Ondřeja Hrácha si ho po takmer polstoročí môžeme prečítať aj my.

Zbierka obsahuje deväť prerozprávaných poviedok z rôznych období Lovecraftovej tvorby. Autori vybrali tie najpopulárnejšie, od Volania Cthulhu cez Slávnosť až po Tieň nad Innsmouthom, prostredníctvom ktorých predstavujú najznámejšie atribúty lovecraftovského hororu: strach z neznáma, neopísateľné hrôzy aj Lovecraftov obľúbený motív – bezvýznamnosť človeka v porovnaní s neuchopiteľnými hlbinami vesmíru. Vzhľadom na rozsah zbierky a jej zámer predstaviť práve mýtus Prastarých autori vynechali poviedky z raného obdobia Lovecraftovej tvorby, snové dobrodružstvá Randolpha Cartera i najdlhší text V horách šialenstva.

Hneď prvá poviedka, príznačne zvolené Volanie Cthulhu, naznačuje, v akom štýle sa bude niesť celá kniha. Buscaglia príbehy skrátil – vynechal väčšinu pre vizuálne médium zbytočných opisných pasáží i niektoré epizodické state, ktoré neposúvajú hlavnú dejovú líniu vpred. Netreba sa však obávať, pretože výborne zachoval kľúčové prehovory postáv, charakteristickú eskaláciu deja i Lovecraftove poznámky o nepoznateľných hrôzach.

Ťažisko práce však ležalo na pleciach Alberta Brecciu, ktorý sa so svojou úlohou vysporiadal ukážkovo. Drží sa svojského štýlu charakterizovaného kombináciou maľby, kresby a koláže, pričom pomer týchto aspektov sa v jednotlivých poviedkach mení. V niektorých textoch koláž úplne absentuje a dominuje maľba – hrubým ťahom štetca tvoriacim prostredie sekunduje drobnokresba a detaily tvárí postáv (Vec na prahu a i.) –, v iných (napr. Tieň nad Innsmouthom) je pomer opačný a takmer všetko okrem mimiky hlavného hrdinu je tvorené kolážou novinových výstrižkov a hrubých útržkov čierneho a bieleho papiera.

Napriek prvotným obavám sa do čítania Mýtu Cthulhu môžeme smelo ponoriť. Brecciov modernistický prístup plný sugestívnych (až surreálnych) obrazov Lovecraftovmu dielu pristane. Chaotická zmes geometrických tvarov, prudkých tušových ťahov a neurčitých siluet balansuje na hrane konkrétneho a tajomného a provokuje čitateľa – rovnako ako postavy – k hľadaniu zmyslu v tom, čo ľudské zmysly pochopiť nedokážu. Ambivalentné zobrazenie veľkého Cthulhu či potomka Yog-Sothotha je len čerešničkou na torte.

Breccia a Buscaglia uchopili Lovecraftov odkaz po svojom. Buscaglia dodal Lovecraftovým textom dynamiku, ktorá má potenciál pritiahnuť súčasného čitateľa, a Breccia svojou kresbou poodkryl závoj reality deliacej ľudstvo od úplného šialenstva. Bezvýznamnosť ľudstva v porovnaní s entitami žijúcimi v iných časopriestoroch dostala primerane pochmúrny, no zároveň príťažlivý vizuál.

Mýtus Ctulhu
Alberto Breccia, H. P. Loveraft

Argo, 2020
Preklad: Ondřej Hrách

Zobraziť diskusiu (0)