Putovanie za rockovou relikviou

Ľvov má v tomto románe samostatné miesto. Píše sa rok 2011 a mesto akoby sa nevedelo rozhodnúť kam ďalej. Klíčia v ňom zárodky dynamickej budúcnosti, ale ešte stále je nostalgicky sivé a romantické špeciálnym postsovietskym spôsobom. Chvíľami je prívetivé voči svojim obyvateľom hľadajúcim miesto v budúcom svete, ale aj nemilosrdné voči tým, ktorí sa pozabudli a neregistrujú nové výzvy.

Už úvodné predstavenie v sebe kombinuje pochmúrny horor s magickým realizmom. Partia bývalých (alebo aj súčasných?) príslušníkov hudobného undergroundu sa stretáva na ľvovskom cintoríne pri fiktívnom hrobe Jimiho Hendrixa. V túto septembrovú noc majú nového nečakaného účastníka pietnej spomienky. Kapitán Rjabcev sa hlási k svojej kariére v KGB aj v novej ukrajinskej tajnej službe. Priznáva, že jeho prácou bolo sledovať ukrajinských hipisákov. Vytvoril si k nim špeciálny vzťah a vraj sa zaslúžil o to, že jeho ľudia priniesli do Ľvova ešte v roku 1978 kúsok Hendrixovho tela. Je import tejto rockovej relikvie záhadou, absurditou dejín, hrdinským výkonom utajeného rockera v službách KGB alebo iba hlúpym výmyslom?

Taras je výnimočný iným spôsobom. Zarába si tým, že vo svojom taxíku počas v noci vozí po rozbitých ľvovských cestách solventných klientov (väčšinou Poliakov), ktorí túžia zbaviť sa obličkových kameňov.

Trvá to hodinu alebo dve. Niekedy však s nimi musí „pracovať“ až do rána, kým celí šťastní nevenujú svoj močový kameň do jedinečnej Tarasovej zbierky. Z niekoľkých semestrov medicíny zostalo takéto komerčné torzo umožňujúce Tarasovi relatívne blahobytný život. Je okúzlený mladou dievčinou zo zmenárne s alergiou na papierové peniaze.

Temperamentný sprievodca mestom

Jeho dlhoročná kamarátka – herečka Oxana – pre zmenu odoláva „nájazdom“ osamelého kaderníka Jerzyho. Kapitán Rjabcev napriek svojej nesympatickej osobnej histórii pomáha, kde môže, aj vtedy, keď sa v nočných ľvovských uliciach objavujú neznáme nebezpečenstvá, ktorých pôvod nikto nepozná.

Rozprávanie ukrajinského prozaika je zábavné a empatické voči ľuďom, ktorí sú kombináciou bežných aj prapodivných okolností, opustení, bezmocní, vystrašení alebo ohrození novými pomermi. Poniektorí sú fakticky bezdomovcami, ale mesto im predsa len poskytuje základný rámec existencie a vzťahov.

Západoukrajinský Ľvov je tu plný prekvapení. Má ďaleko od vyblýskanej elegancie (najčastejšou rekvizitou je fľaša vodky a kyslých uhoriek), a práve preto je jedinečný a ako stvorený pre rozohrávanie románových hádaniek.

Kurkov ponúka špeciálny literárny bedeker mesta aj mozaiku ľudských osudov, ktoré pôsobia mizerne, pretože ich vzácnosť je dokonale maskovaná. Samostatnú pozíciu majú čajky útočiace na ľudí a prinášajúce do mesta volania mora.

Autor je v románe z roku 2012 hravý a temperamentný. Dnes má novú vážnu misiu, pretože Ľvov aj zvyšok Ukrajiny obhajujú právo na svoju existenciu.

Andrej Kurkov: Hosťovanie Jimiho Hendrixa vo Ľvove

Preklad: Ján Štrasser

Slovart, 2026

Zobraziť diskusiu (0)