Melanchólia
Aké úžasné je ponoriť sa do rozmanitej snovej obrazotvornosti Cărtăresca. Obaliť sa v jeho pavučinových myšlienkach, stíšiť sa v sinavom šere bočných izieb a pozorovať jemné detaily malých existencií. Mäkká abstrakcia a surreálne výjavy jeho príbehov vnášajú do sýtej melancholickej atmosféry pocit krásna.
Smutnopekná snovitosť
Zbierka troch (a ak rátam prológ a epilóg, ktoré lemujú knihu ako fungujúce krátke príbehy, tak piatich) poviedok z krehkého detského sveta vo mne evokovala timburtonovské ladenie temných rozprávok. Pribúdajúcimi stranami sa tienistá estetika rozpínala a posledná poviedka, Kože, o dospievajúcom mladíkovi, tak bola vygradovaným elektrizujúcim výbojom osamelej ponurosti a intenzívnych imaginácií. Všetky príbehy vycibrene balansovali medzi preludom a skutočnosťou, tmou a svetlom, temnou znepokojivosťou a poetickým peknom.
Výnimočný rumunský autor
Cărtărescov vyšperkovaný výboj myšlienok presakujúci telesnosťou, živočíšnosťou a melanchóliou je výrazovo bohatý a intenzívny. Je to pre mňa tretia prečítaná kniha od tohto autora a opäť som vďaka nemu prežil koncentrovaný čitateľský zážitok. Predošlé knihy Solenoid a Nostalgia (taktiež vydané vydavateľstvom Brak) ponúkajú rovnako silnú literárnu explóziu. Hlavnými črtami sú surrealizmus, kafkovský existencializmus a metamorfózy, ktoré mi asociovali cronenbergovské bodyhororové filmy. Žasnem a neskromne poznamenávam, že Cărtăresca zbožňujem a radím ho medzi svojich najobľúbenejších spisovateľov. Tento silný pocit dôvery v jeho knihy je umocnený vďaka skvelým prekladom Evy Kenderessy, ktorá húževnato a s citom sprostredkúva mnohotvárnosť jazyka.
Ak ste od Cărtăresca ešte nič nečítali, myslím, že práve Melanchólia bude skvelou voľbou na zoznámenie sa s ním.
Mircea Cărtărescu: Melanchólia
Preklad: Eva Kenderessy
Brak, 2024