Kvintet neveľkých kľúčových románov ȃ clef, za hrdinami ktorých sa skrývajú skutočné postavy, pobúril vyššiu anglickú vrstvu, ktorej sa vysmieva a z ktorej vyšiel. Briskné dvojslovné názvy piatich kníh Never Mind, Bad News, Some Hope, Mother´s Milk a At Last vyznievajú ako vyšteknuté zahrešenia popod nos. Dej väčšiny z týchto piatich románov sa vtesná do jedného dňa. Iba román Mother’s Milk, ktorý sa v roku 2006 dostal do užšieho výberu na Man Bookerovu cenu, sa odohráva v auguste počas štyroch rokov v Provence a v USA. Autorovo alter ego - Patricka Melrosa - sledujeme od útleho detstva. Vyrastá v nefunkčnej rodine sadomasochistického otca – pedofila a trýzniteľa rozmerov starorímskych tyranov a emočne neprítomnej matky – Američanky, dedičky rozprávkového majetku. Patrickove heroinové a alkoholické eskapády, jeho relatívne vystrábenie a rozpad vlastného manželstva vytvárajú z tejto knižnej série akúsi tmavú štúdiu krutosti rôznych odtieňov, motivácií a dôsledkov. Snobi, afektovaní hlupáci, alkoholici, pedofili, slabosi, narkomani, ale i cynici s nabrúsenou inteligencou prechádzajú stránkami tohto kvintetu priam démonicky. Sú natoľko súčasní, že niekedy pôsobia až nadčasovo. V čom spočíva sila Aubynovej prózy? V Patrickovej inteligencii, ktorá je jeho jediným verným druhom. Aubyn pripomína kritickým pozorovacím talentom anglického spisovateľa Evelyna Waugha. Waugh bol literárnym karikaturistom a vždy túžil dostať sa k ľuďom z vyšších kruhov, ktorých pozoroval a vysmieval sa im. Ale keď konečne zbohatol, stal sa ihneď jedným z nich. Edward St. Aubyn sa naopak usiloval dostať sa z týchto vôd, nepoznal inú spoločenskú vrstvu, iba život privilegovaných, no privilégium bohatstva sa stalo jeho prekliatím. Aubynove postavy nie sú karikatúry, sú komické vo svojej inteligentnej neľudskosti, zaslepenom snobstve a hlúpej nadutosti. Akoby sa pohybovali v Danteho pekle. Jeho„melrosiáda“ je tragikomická fraška na pokračovanie a na anglickom knižnom trhu sa začala objavovať už začiatkom 90. rokov.

Edward St. Aubyn sa raz vyjadril, že píše dva druhy prózy. Tá prvá – sága Patricka Melrosa - je vyháňanie démonov z jeho vlastnej hlavy a tá druhá je pozvánka na zábavný večierok. Takým je nesporne i zatiaľ jeho posledný román Lost for Words, ktorý vyšiel v týchto dňoch v českom vydavateľstve Argo pod názvom Marně hledám slov a z angličtiny ju preložil Ladislav Nagy .

Anglický autor Edward St. Aubyn si zase niekoho rozhneval. Tentoraz to nie sú anglické vyššie vrstvy, ale anglická literárna obec. Román Marně hledám slov je neodškriepiteľne paródia na známu Man Bookerovu literánu cenu, na všetkých, ktorí sa na nej zúčastňujú, budujú si na nej kariéru, slávu a stávajú sa literárnymi celebritami, hoci o literatúre toho veľa nevedia. Elizejskú cenu, ako ju autor vo svojom románe nazval nakoniec tiež ironicky – román je mŕtvy- dotuje kontroverzná korporácia, ktorá sa špecializuje na vývoj geneticky modifikovaných rastlín s mnohonásobným(taktiež vojenským) využitím, ktoré majú za následok ekologické katastrofy na celom svete. Za kamuflážou sa skrýva, pravdaže, jedna z najväčších svetových investičných spoločností Man Group s priemerným ročným ziskom 52 miliárd dolárov.

Literárne ceny nemajú masovú popularitu, no tí, ktorí sa na nej zúčastňujú, ju berú smrteľne vážne. Porota Elizejskej ceny je paródia sama o sebe. Je nefunkčná, skorumpovaná, no najmä úsmevná. Väčšina porotcov si súťažiace knihy ani neprečíta. Sú to narcisti, ktorí majú radi peniaze a radi sa počúvajú. Títo oportunisti a šarlatáni sa stanú arbitrami literatúry a vynášajú o nej súdy. Zostavením poroty poveria bývalého pracovníka ministerstva vnútra, Sira Davida Hampshirea, ktorý tam dostane i svojho krstného syna – herca, ktorý absentuje na zasadaniach, i svoju bývalú milenku - šéfku britskej rozviedky, ktorá píše treťotriedne detektívky a ako porotcu vymenuje i neúspešného škótskeho člena parlamentu. Aubyn nešetril ani samotné súťažiace diela. Jedno horšie ako druhé. Omylom sa do súťaže a užšieho výberu dostane i rukopis kuchárskej knihy indických jedál. Najviac sa však autor vysmial sám sebe. Vystupuje v postave spisovateľa, ktorý nedokáže pred publikom povedať slovo a doma napísať ani riadok.

Krycí náter tejto paródie je transparentný a ľahko si protagonistov románu vieme dešifrovať. V roku 2006 bol totiž Aubynov román Mother´s Milk v užšom výbere na Man Bookerovu cenu, ktorú získala za svoj priemerný debut indická autorka Kiran Desaiová – nie náhodou dcéra spisovateľky Anity Desaiovej. V tom roku v porote skutočne bola herečka Fiona Shawová, oxfordská profesorka Hermiona Leeová i člen parlamentu Chris Mullin. Šéfkou poroty bola bývalá riaditeľka britskej kontrarozviedky Stella Rimingtonová, ktorá píše detektívne romány pochybnej kvality. Vieme si živo predstaviť, ako sa po vydaní tohto románu každý z londýnskej literárnej spoločnosti pochechtával, až kým mu nezamrzol úsmev na tvári, keď narazil na vlastný portrét v krivom zrkadle.

Kniha Marně hledám slov je skvelým čítaním. Najmä pre tých, ktorí rozoznávajú zašifrované postavy. Horšie je to s narážkami, ktorým bežný čitateľ nemôže porozumieť. V paródii musíme rozpoznať parodované, karikatúru musíme vedieť dešifrovať a pri vtipoch musíme chápať rozpor s objektívnou skutočnosťou. Inak sa fór stráca a čitateľ ostáva zaskočený. Takéto momenty sa miestami v knihe vyskytujú. No ako celok je to výborná jazda vážnou literatúrou na spochabených koňoch spoločenskej satiry. Čítajúc Aubynovu prózu, uvedomujeme si, že najviac sa asi na všetkom zabával jej autor, keď ju písal.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)