„Príde čas,

keď budete o sebe

vedieť viac,

ako by ste chceli“

Káčer Donald

Poézia je veľká, široká a hlboká. Ako slnko, ako zem, ako duša. Bez krásy umierame v šedom marazme. Zabúdame na drobné radosti. Zabúdame, že každý všedný zážitok nášho života môže byť farebnejší vďaka poézii. Život v kráse má najväčšiu silu. A to si uvedomujú aj autori krásy obsiahnutej v skromnej a čistej knihe s názvom Metanoia.

Vzhľadom jednoduchá, ale citom prežiarená zbierka prináša hlbokú sondu do duše človeka. Stretajú sa tu osudy osobné, aj tie odpozorované a vyžarujú v celku do obrazu života. Metanoia prináša kľúč k jeho žitému pozorovaniu. Cez obrazy plynúcich dní, partnerskej lásky, cez dialógy myšlienok, dialógy života, cez túžbu po prírode, cez nachádzanie správneho miesta pre život. S túžbou veriť v niečo viac. Žiť tak, ako nás učí krása v každodenných rozhodnutiach. Aj to znamená Metanoia.

Metanoia je nielen pokračovanie, ale aj dramatické odhalenie zmeny. Tu sa stretáva zážitok ducha s odžitou pravdou života. Metanoia stavbou nadväzuje na prvú vážnu zbierku (po úvodnej Antológii), ktorú kolektív desiatich autorov vytvoril pred dvadsiatimi rokmi v náklade skromných 500 kusov. Samizdatové stredoškolské a hornooravské DEJA VU je hľadanie, premýšľanie o hviezdach, o vrcholoch aj pádoch, mladícke videnie vlastnej budúcnosti, snívanie a zase len snívanie. DEJA VU je prvotina, Metanoia je vyvrcholenie myslenia v poézii. Mladícke vyznania sa tu menia na zažité rozhodnutia a prežité odkazy vlastných snov. Lebo na strednej škole sme snívali všetci, ale po dvadsiatich rokoch sú naše sny poznačené snívaním tých druhých, ktorí neodbytne tvoria náš vesmír.

Metanoia je útla, ale zato kompletná a komplexná. Je v nej celá duša formovaná životom. Čistá navonok, čistá do hĺbky. Je to láska niekoľkých autorov. A je to záznam plynutia zázraku citu a cítenia zmeny v sebe samom. S úskaliami, s prekážkami, s návodom na ich prekonávanie. Cez príbeh, ktorý si čitateľ môže skladať sám, podobne ako v dráme. Je príbehom niekoľkých postáv, ktorých spájajú subjektívne vyznania v obrazoch prelínajúcich sa v spoločnom videní života všetkých zúčastnených. Je napísaná jazykom, ktorému porozumie aj obyčajný ítečkár, manažér, grafik, alebo jednoducho človek. Plynulosť obrazov zabezpečujú prekvapivé pointy, drobné konflikty v charakteroch a vyvážené obrazotvorné ilustrácie.

Metanoiou hýbu postavy. Postavami hýbe zažitá „metanoia“. Cez postavy je poézia k nám bližšie, je osobnejšia, aby sme ju viac vedeli prijať, či nájsť sa v príbehu. A je to výborný ťah, desať autorov sa tak vnára do viacerých charakterov, pričom žiadny nikomu z nich bytostne neprislúcha, ale aj tak sú postavy veľmi osobné, a v tejto osobitosti napokon aj univerzálne. Tak sa môžeme nachádzať v príbehu aj Káčera Donalda, či Tuláka, alebo Malého princa, či Stepného vlka, súbežne. A z každého obrazu si čitateľ skladá svoj odraz duše, svoje vnímanie sveta či krásy. A táto nechcená identifikácia seba vo viacerých postavách poézie je povznášajúca, lebo tvorí jedinečné sledovanie vždy jedného a toho istého obrazu, a to samotného čitateľa.

Autori tým, že nám v poézii Metanoie ponúkajú pevné dramatické charaktery, rušia tradičnú upätosť na hlavného hrdinu, polemizujú s ním, konfrontujú ho s osudmi ostatných postáv a negujú, alebo potvrdzujú jeho momentálny životný pocit. A s úplným nadhľadom nad plynutím osobných obrazov. A po každom dejstve, či obraze, alebo priestore, sa nás autori cez ilustrácie pýtajú, či sme sa našli, či je obraz pre čitateľa dokonalý tak, ako pre desať absolútne rôznych autorov. Ich kontaktom, komunikáciou, spoločnými spomienkami a nesústredením sa na samotné umenie vzniká jedinečný počin literárneho Slovenska a zaraďuje sa medzi moderné (hoci nie úplne profesionálne, ale o to viac obrazotvornejšie) dielo na hranici odkazu a analýzy vnútorného zážitku bytia bežného človeka. Autori bez literárneho zázemia nám dokazujú, aké je dôležité žiť v kráse a v umení našich bežných dní, ako ich krása napĺňa v úplne odlišných povolaniach a ako ich táto samotná túžba po kráse posúva dopredu. Alebo ako im otvára oči a snaží sa vypovedať viac, ako samotná poézia pre poéziu, či umenie pre umenie, na ktoré sme si už asi aj tak zvykli.

Dosť už bolo vyznaní, čítajte! A úprimne sa teším na ďalšie pokračovanie radostnej poézie duše. Keď sa autori stretnú opäť po dvadsiatich rokoch, bude to skvelé, budeme čítať poéziu života odžitého, analyzujúceho, obohacujúceho. Želám autorom odvahu aj pre vlastnú tvorbu, spojením totiž dokázali, že v komunikácii existuje poézia, a hoci sa ňou priamo neživia, želám im, nech píšu s takou radosťou, s akou sa číta Deja vu aj Metanoia. A dúfam, že raz sa mi dostane do rúk slovom desať kníh poézie od desiatich autorov Metanoie zvlášť, zviazaný do spoločnej jednoty. Metanoia je dôkaz, že poézia je naozaj v každom z nás. Stačí žiť v kráse, v krásne a s krásou. To je odkaz zmeny života v poézii. Ďakujem, Metanoii, za spomienky, za obrodenie, za poéziu. A zapamätajme si mená týchto jedinečných autorov, pretože ich vnútornú krásu môžeme stretnúť aj na úplne bežných miestach našich dní, menovite:

Juraj Podroužek

Peter Dedinský

Andrej Orogváni

Tomáš Paľa

Eva Jandurová Rakovanová

Marián Holubčík

Daniel Madarás

Máša Orogváni

Marek Lenner

Peter Žuffa

www.metanoiakniha.sk

Zobraziť diskusiu (0)