Hlavná hrdinka príbehu Fuyuko, z ktorej perspektívy je príbeh rozprávaný, je jazyková redaktorka na voľnej nohe, deliaca svoj čas medzi prácu a spánok. Rozhodnutie odísť zo zamestnania, podporené priateľkou a kolegyňou Hijiri, síce vyriešilo ťažkosti plynúce z nefunkčných vzťahov na pracovisku, avšak prehĺbilo pocit osamelosti plynúci tak z faktickej skutočnosti, ako aj z neschopnosti zapadnúť či nadväzovať vzťahy.

„I’d been on my own for ages, and I was convinced that there was no way I could be any more alone, but now I’d finally realized how alone I truly was. [...] Surrounded by the greyness of the city, ever greyer in the misty rain, I was unable to move“ (s. 166).

Postupne sa jej život stáva čoraz menej znesiteľným bez alkoholu, a práve tu do deja vstupuje muž menom Mitsutsuka. Spoločné náhodné stretnutia sú začiatkom vzťahu, ktorý je v ostrom kontraste k divokému a premenlivému milostnému životu Hijiri a ktorý samotná Fuyuko dokáže len sťažka definovať slovami: I like him.

„The dream was always the same. I’m sitting across from Mitsutsuka, at our table in the cafe, talking the same as always. Without the slightest hesitation, I’m saying things that I could never say to him in real life [...]“ (s. 178).

Svetelné odlesky v tmavej noci

Dej plynie skutočne len veľmi zvoľna, autorka stavia na impresii. Atmosféra a emócia sú pre príbeh ťažiskové. Mieko Kawakami sa brilantne pohráva s čitateľom, ktorý snáď síce tuší, že tu musí ísť o niečo viac ako len jednoduchý romantický príbeh uzdravenia, ale po dvesto stranách snáď trochu rezignovane očakáva koniec síce kvalitne napísaného, no predsa len jednoduchého a predvídateľného sujetu. Čo je teda na príbehu také výnimočné? Že k naplnenie tohto očakávanie vôbec nedôjde.

Zmena perspektívy takmer v úplnom závere knihy, výrazný obrat, silný a prekvapivý svojou neočakávanosťou, ktorý zanechá v čitateľovi absolútny úžas z náhleho pochopenia deja a ohromenie nad tým, ako obratne a dynamicky autorka zmenila kurz recipientovho čítania, ani na minútu nevybočiac z tichých a pomalých vôd melancholického rozprávania, otvorí celkom novú a vopred netušenú interpretačnú hĺbku diela. V priebehu čítania pár strán dochádza k zmene recepcie nielen názvu, ktorý nadobúda nové, hlbšie konotácie, ale aj celého textu. Až v tejto fáze čitateľ plne docení brilantnosť výstavby textu, dosah unikátnych metafor a lyrizačný ráz narácie.

Nakoniec nám nezostáva nič iné, len sa poddať túžbe dielo prečítať v tomto novom rámci ešte raz.

„When I was in the strong light of the morning or the day, I thought about it being midnight somewhere in the world, and thought about the people living there. People who spent their nights alone, alone through the night“ (s. 220).

Čitateľ, ktorý dočítal záverečné strany All the Lovers in the Night Mieko Kawakami, nie je tým istým ako na začiatku. Je obohatený nielen o čitateľský zážitok z kvalitnej literatúry, ale aj o ťaživosť nezodpovedaných otázok, ktorých bremeno na nás hodnotná literatúra odjakživa kladie.

„Because at night, only half the world remains.“

Mieko Kawakami: All the Lovers in the Night

Preklad do angličtiny: Sam Bett and David Boyd

PICADOR, 2023

Zobraziť diskusiu (0)