V literatúre 20. storočia má J. R. R. Tolkien (1892 – 1973) výnimočné postavenie vzhľadom na jeho zásadný vplyv v žánri fantasy. Rozsah jeho tvorby bol však širší, venoval sa aj rozprávkam, legendám, severským mýtom a v neposlednom rade bol profesorom anglickej literatúry. Knihy Hobit a Pán prsteňov mnohí čitatelia považujú za iniciačné čítanie v rámci fantastiky a okrem týchto dvoch pilierov žánru v slovenčine vo Vydavateľstve Slovart vyšli ešte Silmarillion, Húrinove deti a Nedokončené príbehy. Všetky knihy sú dôkazom kombinácie výnimočnej imaginácie a excelentných vedomostí. Čitatelia si však pomerne rýchlo môžu začať klásť otázky, či všetky tie veľkolepé aj všedné príhody nesúvisia predsa len aj s naším svetom. A nebudú sa mýliť, ak predpokladajú, že súvisia. Ak sa chce niekto dozvedieť, ako vznikali nielen príbehy, ale predovšetkým rôzne názvy a mená, ktoré Tolkien vymyslel, urobí najlepšie, ak sa ponorí do knihy Svety J. R. R. Tolkiena.

John Garth je britský novinár a spisovateľ, špecialista na Tolkiena, o ktorom napísal životopis Great War (2003), a jeho druhá kniha sa venuje hneď niekoľkým pozoruhodným témam. Dominuje tu podrobné mapovanie pôvodu názvov v jednotlivých príbehoch: kartografia reálnych miest sa prelína s imaginárnymi mestami, krajmi, riekami, ostrovmi a územiami presahujúcimi až do mýtických priestorov. Ani zďaleka však nejde o slovník alebo komparatívnu štúdiu. Garth ovláda Tolkienov životopis do detailov, a preto sa o jednotlivých pomenovaniach dozvedáme v kontexte príhod samotného autora a jeho rodiny. Inšpirácie bežne prichádzali počas dovoleniek, výletov alebo ich spôsobili náhody. Pôvabná je napr. príhoda, ako Tolkienov syn Michael stratil počas prechádzky na pláži hračku psíka a jeho otec, v snahe zmierniť nešťastie dieťaťa, vymyslel príbeh o tom, ako sa hračka dostala k pieskovému mágovi a ten ju vyslal zažívať veľké dobrodružstvá. Tento príbeh poznáme v knižnej podobe pod názvom Roverandom (SPN, 2002).

Značnú pozornosť venuje Garth aj mytológiám a kozmológii v Tolkienovom diele, dozvieme sa, ako sa do jeho diela prenášali napr. novinové správy z jeho čias, strach z veľkých vodných vĺn, oheň, sneh, lavíny, jaskyne alebo rôzne podoby vody (rieky, jazerá, močiare). Je známy fakt, že Tolkien odmietal interpretovať vlastné dielo ako alegóriu. Preto ak použil niektoré literárne obrazy (vojny, veže, smrť a pod.), je potrebné hľadať ich predobraz skôr vo veľkých starých legendách ako Beowulf alebo eposoch ako Kalevala alebo Edda. Nemalý vplyv mali aj klasické diela, hlavne Homérova Íliada alebo Vergíliova Eneida. Napriek tomu však na koncepciu ríš, miest, ich rozvoja, úpadku alebo vojnovej devastácie mali pravdepodobne veľký vplyv Tolkienove zážitky z prvej svetovej vojny. V tomto zmysle je Garthova kniha prínosná pre všetkých, ktorí hľadajú širší kontext legendária, pretože v Stredozemi sa odohrávali ohromné bitky s dosahom na celú históriu tohto sveta.

Knihu si najviac užijú čitatelia obľubujúci lingvistiku, rôzne podoby jazyka a spôsobov, ako sa dokáže meniť, využívať na širšie literárne ciele. Takto sa objavila aj elfština, jazyk, ktorý sa preniesol spätne z fiktívneho sveta do toho skutočného, keďže existujú ľudia, ktorí sa ju reálne aj učia. Na svoje si prídu aj fanúšikovia kozmológie, pretože Stredozem je priamo prepojená na bytosti presahujúce tento svet a majúce s ním vlastné zámery. V neposlednom rade ide o vizuálne mimoriadne pôsobivú publikáciu: nájdeme tu vlastné Tolkienove ilustrácie alebo náčrty, desiatky máp, fotiek reálnych miest, ďalej malieb alebo obrazov od rôznych umelcov. Už len výtvarný aspekt knihy láka na opakované listovanie a začítanie sa. Text si vyžaduje väčšiu pozornosť, ale odmena je značná. Priaznivcom Hobita, Pána Prsteňov, Silmarillionu a ďalších fantastických kníh Tolkiena sa odkrýva rozmanitosť, o akej možno tušili, prípadne o nej mali čiastkové informácie, ale práve prostredníctvom Johna Gartha preniknú do magickej hlbočiny jazyka a jeho vzťahu k reálnemu aj imaginárnemu svetu.


John Garth: Svety J. R. R. Tolkiena. Miesta, ktoré inšpirovali Stredozem
Preklad: Katarína Varsiková, Michal Gendiar
Verše prebásnila Tajana Hevesiová
Slovart, 2022

Zobraziť diskusiu (0)