Všetko podstatné o vzniku diela Obnovenie poriadku, o zá­meroch a motívoch, s ktorými sa autor pustil do písania, nájde pozorný čitateľ priamo na stránkach knižky. V predslove k talianskemu vydaniu, napísanom o tri roky neskôr (ktorý vydavateľ pripojil k tomuto druhému českému knižnému vy­daniu diela), uviedol autor ďalšie podrobnosti o okolnostiach, za ktorých vznikol rukopis Obnovenia poriadku, a spomína aj — veľmi zdržanlivo a nie všetky — následky, ktoré preňho malo publikovanie knižky v zahraničí. Nemalo by veľký vý­znam chcieť k tomu čokoľvek dodávať.

Za šesť rokov, ktoré delia druhé české vydanie z roku 1983 od dokončenia rukopisu v r. 1977, udialo sa veľa vecí v Česko­slovensku i v jeho susedstve, v živote autora knižky Obnovenie poriadku i v kruhu jeho priateľov. Dnes by Šimečka určite dokázal napísať IX. a X. kapitolu oveľa farbistejšie, má nepomerne viac osobných skúseností s políciou, s výsluchmi, s vyšetrovaním; v čase, keď písal túto knihu, nemal vlastný zážitok z väzenia - dnes má za sebou 13 mesiacov vyšetrovacej väzby. Ladislav Kalina, ten Ladislav K., ktorého príbeh bol predlohou pre kapitolu Súd, sa medzitým vysťahoval z Česko­slovenska a zomrel v Mníchove, no ešte stihol realizovať zá­mer, za ktorý bol svojho času odsúdený, totiž vydať cudzojazyčne knihu politických vtipov (niekoľko ďalších kníh už, žiaľ, pripravil iba na posmrtné vydanie). Jeho príbeh sa napo­kon stal námetom filmu britskej televíznej spoločnosti, ktorá ho realizovala s maximálnou vernosťou voči predlohe, a oble­tel tak svet. Julka Kalinová (to o nej sa píše na 134. strane) po piatich rokoch štúdia v Nemecku a v Anglicku — s vynikajúci­mi výsledkami — dokončuje na mníchovskej univerzite diplomovú prácu o židovskom spisovateľovi z Prahy Jiřím Langrovi.

Otázky a varovania, ktoré Šimečka formuloval v závere viacerých kapitol (pozri s. 76, 147, 160, 170, 179) sú v dnešnom Československu stále aktuálne; už nie iba ako memento, ale ako zmenka predložená na zaplatenie. Bumerang normalizácie sa vracia na hlavu režimu, ktorý krátkozrako „riešil“ krízu systému tým, že o nej zakázal hovoriť a písať, zbavil existencie alebo poslal do väzenia ľudí, ktorí na spoločenské neduhy hľadali liek. Pre kapitolu o korupcii obviňovali Šimečku z po­burovania; dnes je smiešna už aj spomienka na také obvine­nia — potom, ako boli uverejnené otrasné doklady o korupcii najvyšších štátnych funkcionárov v Poľsku, a v čase, keď sa i v československej tlači píše a na schôdzach hovorí o korupcii a obohacovaní sa prominencie, hoci na rade sú predbežne iba daktorí z vrstvy „vazalov“ (porovnaj s. 158), ktorých si režim kúpil do hospodárskych funkcií.

Šimečkovo Obnovenie poriadku je však stále aktuálne, na­priek všetkým zmenám, ktoré medzitým nastali v Českoslo­vensku i vo svete, navzdor tomu, že v ňom ešte nemohlo byť nič o Solidarite v Poľsku ani o tamojšom obnovovaní poriad­ku, nič o Charte 77 a nových metódach perzekúcie, ani o ekologickej katastrofe v severných Čechách. Je ustavične aktuálne a platné, hoci medzičasom máme o rozsahu exekuč­nej perzekúcie z obdobia obnovovania poriadku k dispozícii oveľa presnejšie údaje, než aké sa uvádzajú v príslušnej kapi­tole.

Dôvod tejto aktuálnosti spočíva v tom, že pri opise reštau­rovania totalitného režimu od jari 1969 sa autorovi podarilo vystopovať, čo je pre tento obnovený poriadok typické, poda­rilo sa mu uchopiť a opísať jeho základné črty ako znaky novej fázy systému nastoleného čoskoro po vojne: fázy poreformnej, posttotalitnej (povedané termínom Václava Havla z Moci bezmocných), alebo reálnosocialistickej, ako ju z ideologického zúfalstva nad sebou definoval samotný režim. Povedal by som, že podtitul knihy, ktorým autor prácu označil ako prí­spevok k typológii reálneho socializmu, vyjadruje jej obsah výstižnejšie než názov Obnovenie poriadku. Je v nej totiž popí­saný a analyzovaný nielen proces obnovovania poriadku, ale aj dodnes trvajúci obnovený poriadok — reálny socializmus.

Šimečkova kniha nie je pútavá iba svojou aktuálnosťou, ale aj živosťou a farebnosťou výkladu, ktorá je nesporne jednou z príčin obľúbenosti aj ďalších jeho textov, či sú to už fejtóny, eseje, glosy, politické komentáre alebo rozsiahlejšie štúdie. V danom prípade je bezprostredná prítomnosť ľudského fak­toru vo výklade spoločenských procesov a javov o to dôležitej­šia, že zodpovedá duchu a realite doby, ktorou sa autor zaoberá. Podstata „neporiadku“ rokov 1968-69 spočívala v tom, že do sveta fikcie, ktorej obraz bol celé roky diktovaný ideologickými formulkami a politickým rituálom, vtrhol život; prvý raz po dvadsiatich rokoch prežívali zase ľudia v Česko­slovensku svoje autentické dejiny a boli ich aktívnymi spolu­tvorcami. Dráma dejín sa tu odohrávala verejne, so všetkým, čo Šimečka v niekoľkých odstavcoch pripomína v prvej kapi­tole knihy; politika sa zase raz stala dielom ľudských bytostí.

Rovnakou drámou bolo i prvé obdobie obnovovania po­riadku; takto ho autor aj opisuje. V jeho výklade je ustavične prítomný prvok „historického predstavenia so živými postava­mi“, „hra o zrade, láske a nenávisti... veľkosti a nízkosti... o vzostupoch a pádoch, o peniazoch a závisti“, aby sme použili jeho vlastné slová (porovnaj s. 11). Výsledkom je nielen mnohorozmerná a plnokrvná odpoveď na otázku, akými pro­striedkami a za akú cenu bol „obnovený poriadok“, ale aj akými prostriedkami, za akú cenu, s akými rizikami a obeťami pre celú spoločnosť a pre každého jej člena sa zmŕtvený a demoralizujúci, odľudštený poriadok reálneho socializmu udržiava.

Existujú knihy, ktoré čitateľa fascinujú tým, že mu potvrdzujú, čo už vlastne „vedel“ alebo dosť zreteľne cítil, čo však nedokázal presne pomenovať, usporiadať do logickej re­ťaze príčin a následkov; až pri čítaní sa z mozaiky dojmov a podvedome „známeho“ stáva nová kvalita vedomého. Čítame, vnímame známe deje a ich povedomé kulisy, a predsa prežívame dobrodružstvo nového poznania, pretože im odra­zu lepšie rozumieme a hlbšie prenikáme k podstate javov všednej každodennosti. Šimečkovo Obnovenie poriadku patrí práve medzi také fascinujúce knihy.

Vilém Prečan (Hannover, september 1983)

S radosťou Vás pozývame do Artfora, kde privítame sociologičku Jiřinu Šiklovú, jedného z najbližších priateľov M. Šimečku Viléma Prečana a literárnych vedcov Petra Zajaca a Pavla Matejoviča pri príležitosti uvedenia elektronickej verzie súboru esejí Milana Šimečku. Tá po 27 rokoch prináša čitateľom aj autorov predslov k talianskemu vydaniu a doslov Viléma Prečana k londýnskemu vydaniu knihy a je rozšírená o aktuálne predslovy z pera Jolany a Miroslava Kusých. Debatu bude moderovať Laco Oravec.

Utorok 3.10. o 19:00, Artforum, Kozia 20, Bratislava

Zobraziť diskusiu (0)