Mocní s orlom medzi nohami

Generálnu riaditeľku petrochemického koncernu Annu Šibnerovú a Mathildu Spalt delí rozdiel štyroch storočí. Anna sa chopila kormidla, hoci doteraz sa na vrchol moci dostali len tí, ktorí majú medzi nohami orla. „A to nejlépe bílé barvy, protože v této zemi, v níž je logo petrochemické společnosti shodné s logem národa, nevěstí černý pták nošený ve slipech nic dobrého a rozhodně neslibuje velkou budoucnost.“

Šibnerová s bipolárnou afektívnou poruchou a ťažkosťami sexuologického rázu býva spolu s invalidným manželom v luxusnom satelite pri hlavnom meste. Rodičia ich navštevujú dvakrát ročne, ale úspešná dcéra má problém prežiť spoločné chvíle s nimi. Na noc užíva lítium, aby zvládla opakované nápory otcovej „zabednenosti“ a matkinho moralizátorského poúčania.

Riaditeľka sa už dávno zriekla spolupatričnosti so Zemou. „Nebyla ji vděčná za nic jiného kromě života.“ Prírodné zdroje sú predsa na to, aby sme ich ťažili. „Země má ráda, když ji občas někdo vomrdá vrtákem a udělá pořádnej vrt.“

Cynická šéfka má svoje skryté svety. Vo chvíli, keď sa jej orgazmy zažívané so stromami premietnu verejnosti, skvostná kariéra končí. „Společnost se státním podílem řídí zasraná náměsíčná.“ Z energetiky jej zostáva jediná stopa – čakajú ju elektrošoky…

Druhý príbeh je vyrozprávaný v radikálne odlišnom štýle. Autorka s famóznym sebavedomím využíva archaický štýl rozprávania. Ani ten jej však nebráni, aby rozprávanie bolo šťavnaté, vášnivé, magické, bláznivé a škandalózne.

Život, ktorý pulzuje

Mathildin život začína prvou mikrosekundou stvorenstva. „Na počátku byl perun. I stalo se, že veliká láska mezi Nebem a Zemí proměnila se v převeliký spor, jenž přerostl v oboustrannou nelibost.“

Mathildina stará matka Helene vyrastala na sklonku 16. storočia vo františkánskom kláštore. Mnísi si ju obľúbili, bola jemná a učenlivá. Nakoniec je z kláštora vyhnaná, pretože v kulte Staropanny objavila svoju telesnosť. Zmenila sa na nekonvenčnú prírodnú bytosť ignorujúcu rigidné prostredie plné zneužívania a hrubosti.

Mathilda udržiava pri živote jej odkaz. Buduje komunitu emancipovaných žien, ktoré odmietajú svojím lonom podplácať doma sebeckých a násilníckych manželov. Obcujú s rastlinami, stromami, machom aj celou planétou. Staropanenská viera sa mení na angažované hnutie. Neprebúdza v nasledovníčkach len zmyselnosť a sexuálnu energiu, ale aj sebavedomie, odvahu i slobodný život. Takáto „bosorácka“ revolúcia nemôže skončiť dobre. Inkvizítori v sutanách už na námestí sliezskeho mesta chystajú pec určenú pre bosorky…

Voči tomuto príbehu je nemožné zostať neutrálnym. Kto sa nechce nechať vyrušovať, knihu rýchlo odloží. Tí, ktorí so „zelenými bosorkami“ vydržia, pochopia odkazy skryté za nespútaným rozprávaním o odviazanej sexualite.

Ťažoba zneužívania, ovládania, nivočenia planéty a manipulácie s intimitou v mene politických cieľov je súčasná. Ešte aj uletená riaditeľka petrochemického gigantu ukazuje, že všetci stavili na moc, vplyv a peniaze. Aj ženské telo má byť len reprodukčnou mašinou slúžiacou na splnenie ekonomických vyhliadok.

Procesy s čarodejnicami zostali trčať v starých knihách, dnes však dostávajú novú odpudivú podobu. Sexualita sa i dnes môže stať cestou k harmónii – to je autorkino želanie. Človek je aj nie je v strede všetkého. Môže sa postarať o obrat v dejinách, ale nesmie prepadnúť ilúzii o svojom postavení. Len pulzujúci a horúci život vytrvá, inak sa presadí smrť. Za satelitnými zónami predstavujúcimi moc a bohatstvo stále cítiť vôňu lesa, jeho bylín, machov a stromov.

Agnieszka Szpila: Bosorky

Preložila Barbora Kolouchová

Odeon, 2026

Zobraziť diskusiu (0)