Ľubomír Jaško
25.9.2025
Minulosť nie je prístav banálnych spomienok
Maxim Biller určite nie je dobrým chlapcom, ktorého poslaním je plniť priania čitateľskej obce a verejnosti. Aj v tomto mnohovrstevnom rozprávaní dokazuje, že vie byť zlostný a zlomyseľný. Alebo v lepšom prípade nekonvenčný. V každom prípade svojou drzosťou odkrýva aj to, čo v súvislosti s emigráciou býva ignorované.
Biller nie je neškodný chlapec
Biller sa narodil v roku 1960 v Prahe do emigrantskej rusko-židovskej rodiny otca, profesionálneho sionistu, a matky spisovateľky. Štúdiá absolvoval v Hamburgu a Mníchove. Jeho podstatnou témou sa stala konfrontácia s novou vlasťou.
Svoju povesť konfliktného autora potvrdil pred dvadsiatimi rokmi, keď vydanie románu Esra malo dokonca súdnu dohru. Mnohí sa v jeho rozprávaní našli a vôbec sa im to neľúbilo. Biller je dôležitým predstaviteľom stredoeurópskej literárnej tradície cynizmu, ktorý miestami zmäkčuje melanchóliou.
V Mame Odese je niekoľko hladín. Prelínajú sa invenčným spôsobom a nedovolia čitateľovi nudiť sa. Konfrontuje sa s otcom, ktorý nebol práve prototypom vernosti. Ponúka ukážky matkiných poviedok. V nich je prirodzene prítomná Odesa a všetko, čo súvisí so stotožňovaním sa s novou vlasťou. Opisy sovietskej reality sa striedajú s nekompromisnými tónmi rozprávania o Nemecku. Biller odkrýva rodinnú históriu a hľadá zmysel návratov do minulosti. V nej sa dá pohodlne zabývať a ustrnúť alebo je súčasťou prítomnosti a svojimi dozvukmi dotvára to, čo sa práve deje.
Špeciálnym spôsobom práce s minulosťou je nápad postaviť v Odese pamätník Židom zmasakrovaným na mieste v roku 1941.
Na dlhej ťažkej ceste
Názov románu odkazuje na ukrajinsko-židovskú pieseň, populárnu predovšetkým v emigrantských kruhoch. V tomto prípade je názov absolútne príznačný: Biller sa snaží vyznať vo svojom vzťahu k matke. Aspoň tak ako vo vzťahu k svojmu rodisku.
Jeho rozprávanie je intímne až do blízkosti hranice, za ktorou by sa intimita zmenila na strašidelný exhibicionizmus.
„Stál jsem teď, téměř o padesát let později, před obrazy mé matky v Bieberstrasse a několik minut jsem na ně hleděl. Snažil jsem se zároveň vzpomenout na své ruské dětství nebo aspoň na pár okamžiků, vůní, pohledů. Ale nebylo tu nic, vůbec nic.“
Autor v závere cituje odkaz, ktorý mu zanechal v liste jeho arménsky dedo Jakov Kačmorian: „A proto, můj malyš, se nikdy nenech svést ze své dlouhé a těžké cesty, kterou sám ještě neznáš.“
Aj v Mame Odese je zreteľné, že Maxim Biller je odhodlaný na neľahkej ceste vytrvať aj s rizikom, že odmeny sa nedočká. Literatúra nie je pre neho únikom, ale trýznivým aj nekompromisným spôsobom hľadania a nachádzania.
Maxim Biller: Mama Oděsa
Preklad: Petr Dvořáček
Maraton, 2025
