Weinerova najnovšia kniha voľne nadväzuje na jeho bestseller z roku 2007. Autor v nej skočí in medias res do obdobia krátko pred útokom na World Trade Center v roku 2001 a dramaticky rozvíja, čo nastalo v americkej spravodajskej komunite po tomto teroristickom čine, ktorý nemá v histórii USA obdoby.

Pomaly, ale zrejme nevyhnutne, sa rozbieha autorovo rozprávanie o období, keď na čele CIA stál George Tenet, skúsený člen špionážnych výborov a komisií americkej administratívy. Syn gréckych emigrantov, majiteľov malej reštaurácie v Queens v New Yorku, absolvent Georgetown a Columbia University sa do čela CIA dostal v roku 1996. V tejto funkcii vydržal deväť rokov (dlhšie tam bol len Allan Dulles – prvý riaditeľ CIA).

Tenet zastával riaditeľskú funkciu za éry dvoch prezidentov z hlavných opozičných strán – demokrata Billa Clintona a republikána Georgea W. Busha. Politické kruhy okolo prezidenta Busha mladšieho, reprezentované militantnými konzervatívcami Dickom Cheneyim, Donaldom Rumsfeldom a Condoleezou Riceovou, videli v Tenetovi vhodného kandidáta na podporu svojich militantných plánov prostredníctvom tajnej služby.

Rozhodnutia o vojenských útokoch proti Afganistanu a neskôr Iraku padli v Bielom dome dávno predtým, ako CIA dostala úlohu zaistiť dôkazy o spojení teroristickej organizácie Al-Káida s afgánskym Talibanom či Irakom. CIA, aj napriek počiatočnej neochote, „nevyvratiteľné“ dôkazy nakoniec „vyrobila“ a na ich zverejnenie Biely dom vybral svojho verného spolubojovníka – generála Colina Powella. Ten na pôde OSN vzniesol obvinenia voči Iraku podložené „skutočnými“ dôkazmi.

Na medzinárodnom fóre tieto lži podporil svojou prítomnosťou i riaditeľ CIA George Tenet. Keď neskôr vyšetrovanie osobitnou komisiou amerického kongresu potvrdilo, že USA nemalo hodnoverné dôkazy o existencii jadrových zbraní v Iraku, Biely dom hodil celú vinu na riaditeľa CIA Teneta. Ako cenu útechy mu vtedajší americký prezident udelil najvyššie štátne vyznamenanie a odvolal ho z funkcie. Jeho traja nasledovníci čelili obvineniam o amerických vojnových zločinoch a štvrtý riaditeľ CIA, generál David Petraeus, v tejto funkcii vydržal sotva jeden rok. Jeho riaditeľskú kariéru v Langley ukončil v roku 2012 milostný škandál. V roku 2017 sa po prvý raz do čela CIA dostala žena, dlhoročná pracovníčka CIA Gina Haspelová, o ktorej sa čoskoro na verejnosť dostali informácie o jej smutno-slávnej pôsobnosti v tzv. čiernom úrade, ktorý sa špecializoval na získavanie informácií mučiacimi metódami.

Vtedy sa už schyľovalo k novej spravodajskej konfrontácii s postsovietskym Ruskom, ktoré po polovojenskej akcii anektovalo Krym a podporovalo separatistické hnutie ruskej národnostnej menšiny na Ukrajine. Napätie v rozdelenej krajine po ruskom anektovaní Krymu a po separácii východných území od Kyjeva narastalo, až vyústilo do otvorenej vojenskej intervencie.

CIA sa vo svojom rozviednom zameraní vrátila do čias studenej vojny a hlavnými protivníkmi v boji rozviedok sa stalo nielen svojsky demokratické Rusko, ale aj svojsky komunistická Čína so svojimi globálnymi mocenskými ambíciami. Rozpútala sa nemilosrdná kybernetická vojna, CIA získala strategické informácie o ruských hackerských jednotkách, Rusi zase prenikli do digitálnych archívov amerického ministerstva zahraničných vecí a Číňania uskutočnili zdrvujúci hack, ktorým vyrabovali osobné spisy takmer dvadsiatich miliónov vládnych zamestnancov USA vrátane vojenského a spravodajského personálu.

Po neslávnom konci demokratického prezidenta Joea Bidena a ešte neslávnejšom volebnom fiasku Kamaly Harissovej sa do čela americkej administratívy vrátil Donald Trump. Ten už od začiatku svojho prvého prezidentského obdobia bol na muške CIA. Jeho návrat do Bieleho domu v januári 2025 sa niesol v znamení odvety voči spravodajským službám. Do čela CIA vymenoval svojho loajalistu Johna Radcliffa, koordinačnú činnosť všetkých informačných služieb zveril jednej zo svojich najzúrivejších obhajovateliek Tulsi Gabbardovej a do čela FBI vymenoval verného spojenca Kasha Patela. V očakávaní, čo takto priamo kontrolovaná americká spravodajská komunita vyprodukuje, autor Tim Weiner končí svoje rozprávanie o modernej histórii americkej Ústrednej spravodajskej služby.

Weinerova kniha je fascinujúcim čítaním pre každeho, kto sa zaujíma o históriu diplomacie a špeciálnych služieb.

Tim Weiner (1959) je americký novinár a spisovateľ, autor literatúry faktu. Narodil sa v štáte New York, jeho rodičia boli profesori na University of California. Vyštudoval históriu a žurnalistiku na Columbia University v New Yorku, takmer dve desaťročia pracoval pre denník New York Times a pôsobil ako zahraničný spravodajca v Mexiku, Afganistane, Pakistane a Sudáne. V roku 1988 dostal Pulitzerovu cenu za žurnalistiku a v roku 2007 mu udelili prestížnu National Book Award. Žije v Brooklyne so svojou manželkou.

Tim Weiner: The Mission: The CIA in 21^st Century

New York: Mariner Books, 2025

Zobraziť diskusiu (0)