Rozklad

Vlna záujmu o Venezuelu dosiahla na chvíľu svoj vrchol a následne pôsobením iných šialenstiev opadla. V každom prípade románový príbeh zo súčasného Caracasu je vhodným doplnkom k spravodajstvu o krajine, z ktorej sa krutý prezident porúčal mimoriadnym a nevídaným spôsobom.

Nie je to jediný bonus tejto prózy. Aj bez aktuálnych presahov je invenčná. Autor sa nebojí odkazov na iné literárne či filmové diela. Potvrdzuje skvelú formu latinskoamerických autorov, ktorí svojím písaním odrážajú charakter komplikovaného aj magického kontinentu – najistejšie v takýchto rozprávaniach je to, čo sa zdá čitateľovi nepravdepodobné.

Už len to meno hlavnej postavy. Odysseus Kan. Z jeho manželstva s Paulinou mu zostal iba svokor, a nie hocijaký. Martin Ayala je vyslúžený generál, ktorého kariéra je spojená s Chávezovým režimom. Je svojský, aj preto uznáva zaťa, ktorý je vcelku nepoužiteľným fanúšikom filmov. Hostí ho vo svojom krásnom dome, v ktorom sa len v náznakoch objavujú dôkazy všeobecnej spoločenskej krízy. V meste máločo funguje a väčšina ambicióznych a vzdelaných z vlasti utiekla.

Aj Calderón už v roku 2015 opustil vlasť a odišiel do Paríža. Dnes žije v španielskej Malage, kde vyučuje tvorivé písanie. Najnovšie napísal súbor poviedok venovaných osudom venezuelských emigrantov vo svete.

Obchody sú prázdne a strážnik pri vchode do rezidentskej štvrte odpadáva od hladu. Pozemský raj vybudovaný sľubmi autokrata by mal vyzerať inak…

Psie životy

Odysseus môže po generálovej smrti zdediť dom. Podmienka daná generálovým testamentom je jasná. Musí v dome s krásnou záhradou vybudovať útulok pre psy.

Psy majú v tomto príbehu mimoriadnu pozíciu. Hordy potulujúcich sa psov dokazujú chaos a biedu, ktoré sužujú Caracas. Filmovo osvietený čitateľ si spomenie na nelegálne psie zápasy z poviedkového filmu Amores Perros.

Okrem toho sú tradičným symbolom vernosti. Súčasne je pokus o ich záchranu donkichotovským odmietnutím poddať sa všeobecnej beznádeji a prejavom súcitu. Psy sú pozostalé, opustené a osamelé, ony na rozdiel od svojich emigrujúcich pánov zostali.

„Kdo mohl, opustil zemi. Když měli koupené letenky, když prodali rodinný dům za čtvrtinu jeho hodnoty, když dali výpověď v práci a udělali poslední kolečko po doktorech, když bylo všechno hotové, naposledy vzali auto a odjeli do nějakého dalekého parku. Tam zastavili, otevřeli zadní dveře zevnitř a vypustili psy. A když pak psy vyskočili ven blázniví radostí, oni zadní dveře rychle zavřeli, šlápli na plyn a odjížděli pryč.“

Sympatia je názov organizácie zachraňujúcej psy, ale aj románovým titulom poukazujúcim na lásku a láskavosť. Lebo len tieto prístupy prežijú rozklad sveta. „Možná byla láska jen první výspou na cestě do nezmapovaného území. Klid a radost beze stopy stínu. Zrcadlo, které odložilo svůj závoj. Nejzazší kraj světla před vstupem do smrti.“

Zdanlivo priamočiary príbeh je pre informovanejšieho čitateľa výzvou. Skrýva poukazy na iné literárne hladiny. Mená postáv majú vlastnú symboliku a prekvapivé prepojenia. Nechýbajú roviny jemne detektívne a, samozrejme, aj historicko-politické.

V tejto chvíli je záhadou, či venezuelský literát bude môcť v ďalšej tvorbe reflektovať návrat nádejí do svojej starej vlasti.

Rodrigo Blanco Calderón: Sympatie

Preklad: Vít Kazmar

Odeon, 2025

Zobraziť diskusiu (0)