Ján Blažovský
27.2.2025

Móda ako sociálny fenomén

Móda patrí medzi sociálne javy, ktoré vnímame predovšetkým cez ich vonkajšie prejavy, ale oblečenie nie je len vecou vkusu a financií. Vypovedá veľa o spoločenských vrstvách, o prúdení kultúrnych, ale aj priemyselných vplyvov medzi krajinami, o ekonomickej situácii v konkrétnom regióne v danom čase. S komplexnosťou módy a rôznych vyplývajúcich súvislostí nás prostredníctvom svojho výskumu zameraného na Žilinu oboznamuje etnologička Júlia Marcinová, čitateľstvu známa aj ako autorka veľmi úspešného románu Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj.

Medzivojnová Žilina bola mestom s bohatým kultúrnym a spoločenským životom, obchodom, priemyslom. Elity mesta udržiavali kontakty aj so zahraničím a primerane tomu chceli prezentovať svoj socioekonomický status. Júlia Marcinová sa rozhodla vo svojom etnologickom výskume zamerať na zodpovedanie otázok, kto boli ľudia, ktorí sa podieľali na tvorbe artefaktov súvisiacich s módou v Žiline, ako boli s módou previazané jednotlivé spoločenské vrstvy a ako sa v tejto súvislosti prejavovalo postavenie žien v spoločnosti. Na analýzu si autorka zvolila rôzne vizuálne reprezentácie – kniha obsahuje množstvo fotografií, no okrem nich sa autorka venovala aj tlači, časopisom alebo letákom.

Svet módy a elegancie sa venuje predovšetkým stredným a vyšším spoločenským vrstvám obyvateľstva, pretože boli dominantnými zákazníčkami a zákazníkmi salónov a krajčírstiev, no nájde sa tu priestor aj pre nižšie vrstvy spoločnosti. Ak sa hovorí o strednej vrstve, tak v skutočnosti išlo o veľmi rôznorodé skupiny obyvateľstva: živnostníci, podnikatelia, predstavitelia mesta, cirkvi, učitelia, právnici, príslušníci armády a pod. Ich kúpna sila bola značná, a to do takej miery, že boli schopní nielen podporovať miestny textilný priemysel, ale vyžadovali si aj prinášanie trendov zo zahraničia, napr. z Anglicka alebo Rakúska. Text knihy veľmi osviežujú aj spomienky respondentov, ktorých rodičia zažili opisované obdobie ešte ako deti. V ich spomienkach sa neraz objavuje pocit noblesy, vidieť v nich zreteľné nerovnosti vyplývajúce z postavenia bohatých rodín, no aj hrdosť na úspechy ich predkov.

Júlia Marcinová ukazuje aj na iné kontexty súvisiace s odievaním. Kým bohaté Žilinčanky si mohli dovoliť najnovšie kreácie inšpirované Parížom a Viedňou, stredná vrstva sa musela uspokojiť s kvalitnými, no menej nápadnými modelmi. Robotníci a remeselníci, naopak, preferovali praktické, odolné oblečenie, no aj u nich existovali jasne dané pravidlá obliekania. Autorka dopĺňa text o kapitoly venované etikete, pravidlám správania, ukazuje, ako sa menili normy, napríklad aj pri spodnej bielizni, športovom oblečení atď. Kniha je vizuálne pôsobivá a obsahuje množstvo dobových fotografií a dokumentov, ktoré dotvárajú atmosféru medzivojnovej Žiliny. Tieto obrázky nie sú len ilustráciou textu, ale často samy akoby rozprávajú príbeh. Pohľad na staré módne katalógy, reklamy či rodinné portréty umožňuje čitateľovi hlbšie sa ponoriť do histórie a lepšie pochopiť, ako sa menil vkus a životný štýl obyvateľov mesta. V každej kapitole je vidieť, že téma knihy autorku mimoriadne zaujíma a dokáže o nej naozaj pútavo písať.

Svet módy a elegancie má šancu osloviť milovníkov histórie a aj tú časť verejnosti, ktorá má záujem o kultúrne dejiny Slovenska, tentokrát zamerané na módu. Určite je to aj pozoruhodný príspevok k mapovaniu regionálnej histórie Žiliny, ktorá sa stala významným priemyselným a obchodným centrom. Je vždy aj čitateľským potešením, čítať a listovať knihou, ktorá prináša a opisuje javy, ktoré sú síce bežne viditeľné na starých fotografiách, no to, čo je na prvý pohľad bežné, ešte vôbec nemusí byť do hĺbky preskúmané. Z diela Júlie Marcinovej je zrejmé, že elegancia a štýl majú svoje pevné miesto aj v slovenských dejinách.