Úprimne vyrozprávaný príbeh
Suzanne Heywood v závere priznáva, že musela s knihou o plavbe na lodi Wavewalker počkať. Nakoniec aj napriek odstupu času knihou ranila svojich rodičov, zareagovali na ňu odmietnutím. Autorka svoje rozhodnutie napísať knihu o detstve na mori (práce na nej odložila kvôli biografii svojho manžela Jeremyho Heywooda, pracujúceho pre viacerých britských premiérov) neľutuje. „Ako dospelá mám právo vyrozprávať svoj príbeh tak úprimne, ako len viem.“

Vyplávala z Anglicka na lodi s rodičmi a bratom v apríli 1975, keď mala sedem rokov. Dovtedy mal ich život dôverne známy rytmus. V školskej uniforme vybehla každé ráno na vyučovanie, po škole sa s bratom hrala na hojdačke alebo pri potoku pozorovali vážky poletujúce nad hladinou. Rodičia vlastnili hotel.

Rozhodnutie rodičov (tiež Cookovcov) vybrať sa po stopách slávneho menovca vyzerá ako rozhodnutie zrelých ľudí unavených stereotypom a odhodlaných dať svojim životom nový impulz. Cesta mala jasný itinerár: po Riu do Janeiro pokračovanie Atlantikom do Kapského Mesta a potom až do Austrálie a k súostroviam okolo nej.

Plavba sa komplikovala všetkými námorníckymi ťažkosťami – búrkami, poškodeniami lode, koralovými útesmi či zlyhaním posádky. Ale aj nedostatkom peňazí, ktorý viedol k pokusom o zárobok predajom miest na lodi ďalším pasažierom.

Za vzdelaním a nezávislosťou
Na pozadí relatívne štandardného moreplaveckého príbehu sa odohráva iný v duši malej Suzanne. Mesiace v kajute alebo na palube Wavewalkera znamenali odlúčenie od bežného sveta aj stratu sociálnych kontaktov a návykov.

Dievča sa naučilo poznávať búrky, vlny a navigačné finty. Zabudlo však na anglickú gramatiku i na to, ako funguje svet mimo lode. K tomu všetkému sa pridal panovačný otec a emočne odťažitá matka, ktorá pravidelne odmietala všetky dcérine ambície spojené so vzdelaním. Prirodzené túžby dospievajúcej bytosti po nezávislosti boli rodičmi vyhlásené za egoizmus a neschopnosť prispôsobiť sa. Kým sa čitatelia nadchýnali článkami o ceste na počesť kapitána Cooka, Suzanne sa topila v slzách.

Nechýba dojímavý happyend. Suzanne sa ako 17-ročná na diaľku prihlásila na Oxford. Nemohla ponúknuť vysvedčenia z kvalitnej strednej školy, a tak sa predstavila cez svoj „námornícky“ príbeh v spojení so svojou vášňou pre biológiu.

Po viacerých komplikáciách bola prijatá. Cez Tokio a Dubaj priletela do Anglicka a bez štipendia a podpory rodičov sa pretĺkala úvodom univerzitného štúdia. Po rokoch sa odvážila pátrať po osude lode, ktorá sa jej na väčšinu detstva stala domovom.

Rodinné dobrodružstvo sa môže stať nočnou morou a naplnenie snov jedného znamená zotročenie druhého. Mimochodom, to všetko hrozí aj na pevnine.

Suzanne Heywood: Vyrástla som na mori

Preklad: Zuzana Hrivňáková

N Press, 2024

Zobraziť diskusiu (0)